Veru. Otec z tejto novely prežíval horšie situácie ako strach z odpovede nie, ktorá sa v budúcnosti môže zmeniť na áno. Chytil sa teda odvahy a zašiel k Natáliinmu stolu. "Naty? Môžem sa ťa niečo opýtať?" Zdvihla pohľad a uprela na neho jej stále ešte smutné oči a povedala. "Čo potrebuješ Romanko?"
"Vieš, tak ma napadlo, že je dnes krásny deň. Ak nemáš nič lepšie na prácu, môžeme sa niekam prejsť a rovnako by sme mohli ísť ku mne. Urobíme si spolu príjemný deň. Čo ty na to?"
Na Natálkinej tvári sa zjavilo krátke zamyslenie, následne úsmev a prikývla. "Budem rada. Mrzí ma, že som vtedy to pozvanie odmietla, ale skutočne som nevedela čomu mám veriť. Mrzí ma to. Ale spolu s tým ešte, že som tak hlúpo naletela. Pôjdem s tebou. A ešte raz mi prepáč to, čo som si o tebe myslela."
"Všetko dávno odpustené." odpovedal a Natálka mu dala znovu pusu na líce. Prejavovala k nemu veľkú náklonnosť. Dúfal len v jedno. Že bola úprimná. Tentokrát sa ale lásky nemienil vzdať. Nechcel o Natálku prísť tako, ako kedysi o Zdenku.
Milena dodržala slovo. V triede nepovedala o svojom vzťahu s Denisom nikomu. Dokonca ani Kataríne. Tešila sa už na ďalšie spoločné stretnutie. To sa malo uskutočniť dnes večer. Opäť v parku. To miesto malo pre ňu zvláštny vplyv. Zrejme to všetko spôsobila tá včerajšia atmosféra. Na miesto prišla včas. Denis ju už očakával. Usmiata k nemu prišla. On vstal, objal ju a usadili sa. Rozhovor sa začal: "Nikomu si nepovedala o našom vzťahu Milka?"
"Nepovedala. Ja viem dodržať slovo."
"Dobre. Dnes ťa hádam poteším ešte viac ako naposledy. Vtedy som ti svoje pery nedoprial. Dnes však urobím výnimku." Usmial sa. Milena tiež. Ale ešte povedala: "Chcela som ti povedať, že som rada, že si si ma všimol. Vieš, od prvého momentu si na mňa urobil dojem. Mám rada vtipných chalanov. A musia mať v sebe aj trochu romantiky. Verím, že to myslíš so mnou vážne." Vtedy mal Denis čo robiť aby si uchoval vážnu tvár. On a romantik. A ešte, aby ten vzťah bral ako skutočnosť. V duchu ju trochu ľutoval. Lenže keby s ňou začal vážne chodiť, prehral by stávku. Musel to spraviť. Nahol sa k nej a začal ju bozkávať. Milena mu bozky opätovala. Postupne začal prechádzať rukami po jej prsiach. Nezastavovala. Bola načisto z jeho bozkov zblbnutá. V mozgu jej začal pomaly narastať tlak. Sopka môže čoskoro explodovať. Ona ho pohládzala po líci. Ach, ako moc mu len chudera verila. Odrazu však pocítila jeho ruku na svojom stehne. Vtedy sa mierne spamätala. "Denis, ja to ešte nechcem takto."
"Ale mali by sme sa aj po tej telesnej stránke spoznať, nemyslíš?"
"Nie. Treba mať vždy určitý odstup. Toho sa držím celý život."
Tie slová zapôsobili na Denisa ako blesk. Odrazu sa začal smiať na plné kolo a nie a nie sa zastaviť. Milena sa na neho nechápavo pozerala. On sa len ďalej smial. Keď sa mu konečne podarilo zadusiť ten nekonečný rehot, povedal: "Tak Milenka. Ty si držíš odstup? Prečo si si ho nedržala aj teraz a ako obyčajná krava mi prídeš do náruče? Skutočnú nehynúcu lásku, ktorá vydrží večne. Si úplne ako mladá Emma Bovaryová z románu od Gustava Flauberta (1821 - 1880). Aj tá hľadala lásku. Ale nijaký milenec ju nenaplnil. A ani ja tie tvoje nenaplním. Ber to ako rozlúčku a koniec tej tvojej "nehynúcej lásky." Ale varujem ťa. Ak niekomu čo len cekneš o tom čo sa tu stalo, do smrti si ma zapamätáš ako tvojho najväčšieho nepriateľa. Maj sa." Milena ostala ako obarená. Do očí sa jej tisli slzy a ústa nemohla ani zavrieť. Stále len pozerala za odchádzajúcou postavou Denisa. Po chvíli to nevydržala a pustila sa do plaču. Skutočne sa zachovala ako naivná husa. S chalanom sa stretne len druhýkrát a už mu venuje svoje ústa. Ako mohla len tak klesnúť? Čo komu urobila? Všetky sny o večnej láske sa jej rozplynuli ako para, ktorú následne vietor rozfúkal. Trvalo jej asi dvadstať minút, kým sa konečne zdvihla z tej lavičky, ako tak sa ukľudnila a išla domov. Zaprisahala sa, že už nikdy nesmie nikdy nikomu takto sprosto naletieť. "Prečo sú len chalani také svine? Prečo? Prečo?" pýtala sa sama seba celú noc predtým, než zaspala. Šlo jej to skutočne ťažko.
Vymyslený príbeh
Komentuj
7 komentov k blogu
7
konecne prvy autor napisal v poviedke ze chlapi su svine no vladko mas u mna jedno velke plus luuuuuuubime
Napíš svoj komentár
mno..ale nie to som chcela...ten Denis je fakt sviňa....ale vieš..pokračovanie..