"Prosím?"
"Ahoj Kati. To som ja Milka."
"Čau moja. Tak ako? Už je ti lepšie?"
"Ale hej. Len myslím, že už ti môžem povedať, čo ma trápilo."
"Tak do toho moja. Otvor sa."
"Využil ma spolužiak. Denis. Bol taký zlatý a potom ma surovo poslal niekam. Zlomilo ma to vtedy."
Na druhej strane ostalo ticho. Potom sa však Katka ozvala:
"Neboj. Ten ti už neublíži. Dám si ho do parády."
"Nie Kati. Ja si skôr myslím, že má o teba záujem, tak mu prosím ťa nevyhovej. Bola by som nerada, keby si aj ty skončila na jeho zozname dievčat, ktoré využil."
"Tak dobre cica. Díky za správu. Si ozaj kamoška."
"Ahoj Kati." rozlúčila sa s ňou Milena a následne zložila. Cítila, že bude mať zajtra spolu s Katkou navrch. Ak ju bude chcieť Denis pozvať von, nielenže ho ona odmietne, ale odovzdajú spolu s Nátaliou správu o tom, ako ich obe, najmä Natáliu, využil.
Denis sa druhého dňa v škole rozhodol ísť na vec. Prv však ešte zašiel za Dušanom. Chcel ho upozorniť na blížiace sa víťazstvo.
"Tak kamaráde. Teraz sleduj. Nemôže to dopadnúť inak než dobre. Dobre pre mňa."
"No to som zvedavý." uškrnul sa Dušan. "Ja sa už teším, ako v oblečení mojej sestričky zatancuješ na Michaela. Pripravil som ti šaty aj hudbu. Neboj sa." Chytil ho za plece. "Nenechal by som ťa visieť."
"Díky moc, ale priprav si to pre seba." zahlásil a prešiel smerom ku Katkinmu stolu. Dušan ho pozorne sledoval.
"Ahoj Kati. Ako sa ti darí?" privítal ju.
"Vieš čo? Už dobre. Včera to ale nebolo bohviečo."
"Aha. Chcel som ti len povedať, že sa mi veľmi páčiš. Si pekná baba, akú som už dlho hľadal. Nechcela by si ísť dnes po škole so mnou na čaj?"
Vtedy sa stalo niečo, na čo Denisa nemohol pripraviť nikto. Katka odrazu vstala, vlepila mu facku. Hneď na to spustila: "Takže takto je to? Známy zvodca mladých dievčat si ide pre svoju ďalšiu obeť. Milenka sa mi sťažovala, že si ju iba sprosto využil a potom ju poslal k vode. O teba nemám fakt záujem. A nikdy ho mať nebudem. To ti prisahám."
Denis ostal načisto vykoľajený. Takže Milenka porušila dohodu o mlčaní? Ani ho to neprekvapilo. Sklesnutý si sadol na miesto. Roman ho podpichol. "Nevyšlo to, čo?"
"Daj mi pokoj. Toto nepotrebujem teraz počúvať."
"No myslím, že by si mal, lebo mám pocit, že dnes sa niečo dôležité prihodí."
"Čo sa prihodí?"
"Nechaj sa prekvapiť. Ale ver len jednému. Môžeš si za to sám."
Denis ničomu nerozumel. A naostatok k nemu ešte dobehol Dušan, ruku mu položil na plece a povedal: "Výborne. Zajtra ideš na to. Neboj. Nezabudnem všetko pripraviť. Na mňa sa môžeš spoľahnúť."
Denis ale nemal náladu už na nič. Celý deň už s nikým neprehovoril. Mal toho všetkého už po krk.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
michellka
8. 5.mája 2008 11:23
husteee
Napíš svoj komentár