Počas hodiny bol ale Denis mrzutý. Takto odsunúť najlepšieho kamaráta až na koniec. To sa mu ešte nestalo. Roman predsa odjakživa súhlasil s jeho názormi. A teraz jeho návrh okamžite pozmenil. Trápilo ho ale aj otázka, či mu nechcel touto úpravou niečo naznačiť. Žeby? Ale, kašlať na to. Nakoniec, Denis bol ten, čo vedel vždy u dievčat zaskórovať. Roman sprvu síce niečomu nerozumel. Nemohol pochopiť prečo mal každé dievča najviac mesiac a taktiež niečo oveľa závažnejšie. Smutné vždy ostali dievčatá. On sa tváril, akoby nič. Odpoveď na toto tajomstvo dostal Roman až oveľa neskôr. Denis balil dievčatá len pre ich telo, skryté miesta a bavilo ho nazbierať čo najviac takýchto pokladov. Jeden z nich ale nezískal, hoci sa oň usiloval najväčšmi. Telo Zdenky Gašparovej, ktorú všetci volali Zunka, ostalo pre neho a jeho oči večným tajomstvom jej šiat. Romanovi sa jeho správanie v tomto smere nepáčilo. Nikdy sa mu ale do toho nemiešal. Boli to Denisove lásky a rovnako aj život. Ich vzájomné pole dôvery malo určité hranice. Tie rešpektovali obaja.

Veru. Ani Roman nevenoval Denisovi všetky svoje spomienky. Najmä nie na, Denisom nedolapenú, Zunku. Áno. Nie Denis, ale práve Roman mohol pociťovať lásku od jednej z najkrajších dievčat. Mal vtedy trinásť. Bolo nádherné cítiť v objatí jej ešte dozrievajúce obliny budúcej ženskosti, a rovnako vidieť pestrofarebný ohňostroj pri spojení ich pier. V hlave mu v tom okamihu tiekla horúca láva, ktorá spaľovala všetok rozum. Svet už neexistoval. V tom čase bol len on, Zdenka a ich láska. Všetko to mohlo trvať aj večne. Bohužiaľ, sa o ich vzťahu nejako dozvedel Denis. Od toho momentu bol Roman pravidelne zasypávany otázkami typu: "Už ste si to rozdali? Má poriadne kozy? Už si jej na ne siahol?" Nech robil chudák čokoľvek, nezbavil sa toho. Vrece jeho otázok nemalo dna. Prenasledoval ho s nimi ako tieň. Ani Zdenke to nepomáhalo na šťasti. Čím ďalej, tým viac sa Romanovi sťažovala na Denisa. Nemohla už vystáť to jeho večné miešanie sa do ich lásky. Roman Zunku nechcel trápiť. Bol z toho síce sklamaný, no musel sa rozhodnúť. Dlho mu to netrvalo: "Zdeni, naozaj ma to bude trápiť ale obaja už dlhšie takto nemôžeme. Kamaráti?" Vtedy si zrejme ani neuvedomil čo urobil. Jeho mozog ešte poriadne nechápal zmyslom lásky. Keby tomu bolo inak, určite by porozumel najväčšej chybe svojho života. Zunka to síce prijala, no vzťah potom prechádzal komplikovanou formáciou. Nakoniec si ale vyštrbili skutočne pevné priateľstvo. Keď sa Denis dozvedel o ich rozchode, povedal len bežnú ľudskú, a navyše príšerne otrepanú frázu, ktorú všetci používame, keď nám dojdú slová a nechceme ostať ticho: "To mi je ľúto." Neveril mu. Ani trochu mu tú vetu neuveril. Skôr mal pocit, že to bolo cieľom jeho nechutných otázok. Romanovou útechou ostalo jediné. Denis si nikdy Zunku nezískal.

Tu zastrela Romanove spomienky čierna hmla. Napriek tomu sa však usmieval. Na Zdenku si vždy rád spomínal. Možno by ju mal navštíviť. Denisovi ale o tom hovoriť nechcel. Téma Zdenka Gašparová ho vedela najviac rozčúliť. Roman nevedel čím to bolo, no tušiť to tušil. Škrelo ho, že sa nedotkol pŕs jeho najväčšej lásky, aj keď ich rozdelil. Zunka už ale bola minulosť. Teraz tu bola stredná škola a s ňou aj Natália Briestonská. Rovnako si uvedomil ale posledné D ich skratky. Denis. Cítil ho ako skutočnú prekážku. Hoci boli kamaráti na život a na smrť, v tomto ho nechcel. Kamarátstvo, prosím. Ale nič viac. Nechcel dopadnúť ako pred troma rokmi so Zdenkou. Raz stačilo.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
neway  17. 4. 2008 18:00
to je to najhoršie, vzdať sa lásky kvôli kamošovi. naviac, ak by to ten dotyčný naopak nikdy nespravil.. to poznám.
2 
fotka
michellka  18. 4. 2008 10:19
uz viem o com to bude
3 
fotka
petron777  5. 6. 2008 11:34
no nenasralo by ta to ? mna urcite
Napíš svoj komentár