Roman sa márne snažil Natálke dovolať. Telefón mu vôbec nebrala. Robil si o ňu starosti. Keby mu aspoň povedala, kde bude. Denis bol rovnaký prípad. Ani on mu mobil nedvíhal. A pritom to vôbec nebolo ťažké. Vytiahnuť svoj telefón, stlačiť na ňom zelené slúchadlo a ozvať sa. Cítil sa úplne bezmocne. Odlial si do malého štamprlíka becherovky a obsah vypil na ex. Musel aspoň trochu zatieniť svoje pocity, ktoré ho už načisto pripravovali o rozum. Vložil si hlavu do dlaní a prstami si prechádzal vo vlasoch. Bol z toho všetkého zničený. Čo len urobí? Kto by mu mohol pomôcť? Číslo na Janku nemal a nikto iný z triedy ho nenapadal. Ale čo Zdenka? Veru. Tá by mu pomôcť snáď nejako mohla. Posledný pokus. Ak to ani ona nezdvihne, prežije dnešný piatkový večer doma v úplných mukách. Vytočil ju. Zvonilo. Čakal. Po piatom zvukovom signáli už uvažoval o zložení, no vtedy sa konečne ozval známy hlas jeho kamarátky Zdenky.
"Áno?"
"Ahoj Zuni. Čo robíš?"
"Momentálne som s frajerom na diskotéke. By si neveril, čo sa tu stalo."
"No prezraď."
"Tvoj kamarát Denis. Samozrejme zase niekoho namotal. Mladá čiernovlasá dievčina s okuliarmi. Bohvie koľko toho vypila. Tá teda vyzerala. Potom sa ona aj Denis niekam vytratili. On medzitým išiel domov, no ju som odvtedy už nevidela. Romi? Romi si tam? On v prvom momente nebol schopný odpovedať. V hlavu mu jasne signalizovalo - To bola Naty! To bola Naty! Konečne sa ozval:
"Kde ťa nájdem Zunka?"
"V Stepse. Prídeš?"
"Už tam letím. Pohľadaj ju prosím ťa. A až ju nájdeš, zavolaj mi."
"Dobre Romi, ale..." no on už zložil. Okamžite hodil na seba bundu a utekal cez všetky možné ulice Trenčína ako víchor. Hádam sa mu podarí zabrániť najhoršiemu.
"... o čo ide?" povedala Zdenka, už ale pípajúcemu telefónu. Romanom tá správa očividne zamávala. Rozhodla sa ho ale poslúchnuť. Nakoľko čiernovlasá dievčina mala ešte veci. Zašla za svojim frajerom, ktorý práve tancoval na nejakej pesničke. Poťukala ho na pleci. On sa k nej otočil a nastavil jej ucho. "Jurko, prosím ťa. Musím pohľadať jednu dievčinu. Už dlho som ju tu nevidela, no má tu stále veci. Postráž jej ich prosím, nech jej náhodou niečo nezmizne." Juraj prikývol a Zdenka rozbehla svoju pátraciu akciu. Prechádzala celým klubom, prezerala tváre, nikde však černovlasú krásku nevidela. Ostávali už len toalety. Nakoľko bola dievčina, otvorila najskôr dámske. Jediný pohľad jej však signalizoval, že pánske už kontrolovať nemusí. Pred ňou ležala hľadaná dievčina. Bola celkom nahá a tvár mala v kaluži svojich zvratkov. Už prvý dojem zanechal jasné stopy po alkohole. Zdenka mala v tej chvíli sama problém, aby nehodila šabľu. Miestnosť bola celkom napáchnutá. To však nebolo jediné. Pohľad na tú dievčinu bol hodný znechutenia. Rovnako ju však, nakoľko Denisa poznala, musela poľutovať. Hlavou jej preletela strašná myšlienka.
- Je mŕtva. -
Podišla bližšie a úprimne si vydýchla. Žila. Dýchala a to bolo dobré znamenie.
Vtedy dorazil Roman. Keď uvidel Natáliu v takomto stave, skoro dostal infarkt. Okamžite k nej priskočil, zdvihol ju z tej hnusnej kaluže a začal jej umývať tvár. Na to otvorila oči. Pohľad mala stále zasnívaný. Začala mať odrazu neuveriteľné reči: "Aj ty si ma prišiel pojebať? Len do toho! Chcem to. Mám chuť na sex! Poriadnu chuť." Roman mal čo robiť, aby ju nepustil. Našťastie to ale neurobil. Inak by si Natália určite rozbila hlavu. Tie reči šokli ale aj Zdenku. Nevládala sa ani pohnúť. Keď jej ale Roman povedal, aby mu pomohla, vstala a chytila ju pod druhým plecom. Natálii sa však pusa nemohla zastaviť: "Daj... daj mi ho do... huby! Poriadne ti zaparím! Alebo... mi kúp ešte... jednu ... vodku. Počuuuješ?! Roman sa tváril, že nie a so Zdenkinou pomocou jej dal hlavu do umývadla a spustil studenú vodu. Chcel z nej zmyť všetok ten sajrajt, čo mala vo vlasoch a aspoň trochu ju prebrať. Vzpierala sa, no on i Zdenka ju pevne držali. Dávali samozrejme pozor, aby sa neutopila. Sprcha mala našťastie aspoň menší efekt. Ešte stále bola pod parou, no aspoň už nerozprávala tak neuveriteľne z cesty. Následne ju obaja s problémami ako malé dieťa obliekli a nasadili jej na tvár jej okuliare. Potom konečne vyšli von z toalety a zobrali jej kabelku. Jurajovi sa ospravedlnili, že musia túto slečnu dopraviť domov. Zrejme pochopil. V jej taške našli občiansky preukaz a odtiaľ načítali adresu. Nakoľko autobus neprichádzal do úvahy, vzali ju taxíkom. Našťastie prišiel rýchlo. Premávali po uliciach Trenčína a Roman so Zdenkou pritom dávali pozor na Natáliu, aby sa jej náhodou niečo nečakané nestalo. Konečne dorazili k jej domu. Zazvonili na zvonček pri bránku. Vyšla von pani Briestonská, a keď zbadala svoju dcéru, rukami zalomila. Roman sa jej pokúsil vysvetliť situáciu. Moc mu to ale nešlo. V tomto prípade by bol lepším rečníkom Denis. Predsa im ale poďakovala a odviedla si ju do domu.
Naspäť už išli peši. Roman so Zdenkou pomaly prechádzali tmavými ulicami osvetlenými len svelami pouličných lámp. Boli skutočne vystrašení. Prvý sa ozval Roman. "Som rád, že je v poriadku. Skutočne som sa o ňu bál." Zdenka prikývla a dokonca sa aj jemne usmiala. " Viem. To ja tiež. Keď ju uvidela na tom záchode, bála som sa, že je mŕtva. Nikdy som nevidela nikoho tak zlomeného alkoholom. Do rána to ale hádam vyspí. Každopádne sa nevyhne bolestiam hlavy. Ale čo s tým grázlom?"
"Denisom?" ozval sa Roman "Tak s Šoltésom si toto vybavím. Bude mu dusno, ako už dlho nie. To môžem sľúbiť. Pôjdem už domov Zunka. Tak ahoj." "Ahoj" rozlúčila sa s ním a následne ho objala ako svojho najlepšieho priateľa. Potom sa vrátila do Stepsu. Roman išiel naopak domov. Potreboval sa túto hroznú noc poriadne vyspať.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
angel...
29. 4.apríla 2008 19:11
zaujímavo sa to vyvýja píš ďalej
3
aspon sa jej mohol podakovat ne?? ale toto bolo faakt dost napinave chuda natalka ale aj krava dufam ze otehotnela
4
Obsahovo to nie je moj styl, ale je to pisane dobrym stylom, lahko sa to cita a rychlo si ma vtiahol do deja. Zaujimave, len tak dalej
5
Len tak dalej , inac vladi , jacksona uz tancovat viem , aj jeho moonwalk
Napíš svoj komentár