R.N.D. - 8. Časť

Sobotné ráno bolo pre Natáliu tým najväčším prekvapením v celom jej živote. Zobudila sa vo svojej posteli, a mala na sebe i pyžamo, no nemala ani tušenie, ako sa do nej vôbec dostala. Od momentu, ako vošla s Denisom do klubu a vypila prvé dva drinky si nepamätala vôbec nič. A v hlave mala tretiu svetovú vojnu. Mala pocit, že jej tam strieľajú prinajmenšom tankami. Vzala si z lekárničky nejakú tabletku proti bolestiam a vošla do kuchyne. Mama akurát pripravovala raňajky. Prišla ku svojej dcére a objala. Potom povedala: "Som strašne rada, že žiješ dcérka moja. Včera si vyzerala tak strašne ako nikdy. Čo si to vlastne robila?"
"Mami. Ja si nemôžem vôbec na nič spomenúť. Ako som sa vôbec dostala domov?"
"Nejaký chalan s mladou dlhovlasou kučeravou dievčinou ťa doviedli sem. Povedal, že našli opitú v klube a podľa adresy na občianskom preukaze ťa doviedli domov. Ten chalan vyzeral byť naozaj slušný. S ním si pila?"
"Ako vyzeral mami?" opýtala sa.
"Tak bol to trochu tlstejší chalan s hranatými okuliarmi, hnedými strapatými vlasmi. Prečo?"
"S ním som von nešla. To bol Roman. Ty kokos. Tak za toto sa mu už asi nikdy nebudem môcť pozrieť do očí. On ma musel ťahať cez mesto opitú až domov. Tak to je strašné."
"Bohužiaľ je aj niečo horšie." odporovala jej mama. "Stav, v akom ťa ten Roman totiž vraj našiel bol viac než zlý. Podľa jeho a aj mojich úvah dcérenka moja, už nie si panna."
Tie slová Natáliu porezali ako britva. Denis využil jej opicu? To snáď nie. Preboha. Čo ak otehotnie? Nebola na to vôbec pripravená. Zašla do svojej izby, ľahla si do postele na brucho, hlavu vopchala do vankúša a rozplakala sa. To čo jej Denis spravil rozhodne ich založené R.N.D. rozbilo. Už sa nikdy viac nemienila s ním rozprávať.

"Nebere mobil." skonštatoval Roman, keď spolu so Zdenkou sedeli opäť u nej doma. Snažil sa dovolať Natálii, aby sa uistil, že je v poriadku. Včerajšia noc na nej rozhodne musela zanechať stopy. Bohužiaľ pravdu o svojich pocitoch musel jej mame povedať. Stále nevedel, kedy si to vybaví s Denisom. Hlavu mal plnú všemožných otázok. Ani na jednu však nevedel odpovedať so stopercentnou istotou. Zdenka k nemu prišla, chytila ho priateľsky za plece a pozrela sa na neho. "Netráp sa toľko Romi. Bude v poriadku. A verím, že tentokrát ti už uverí. Som o tom presvedčená."
Roman jej prikývol no ďalej smutne hľadel do zeme. Cítil, že tejto tragédii sa dalo zabrániť. Zdenka pevnejšie stisla jeho plece a ešte raz mu zopakovala: "Už na to toľko nemysli. V pondelok sa uvidíte a všetko bude dobré. Neboj sa. Naozaj." Tentokrát už aspoň prikývol. Napriek mu tá krásna černovlasá Natálka neschádzala z mysle. Záležalo mu na nej viac ako kedykoľvek na komkoľvek. "Musím už ísť Zuni. Uvidíme sa zase niekedy. Prepáč mi tú moju náladu, no akosi sa dnes necítim dobre. Uvidíme sa zase inokedy. Tak papa." "Ahoj." rozlúčila sa s ním a po tých slovách Roman opustil jej byt. Prechádzal pomaly všetkými možnými ulicami, až sa ocitol doma. Ľahol si na postel a hľadiac pritom do stropu premýšľal nad všetkým čo sa v posledných dňoch udialo.

Prišiel pondelok. Roman dorazil do školy, aj keď spoločnosti Denisa sa skutočne vyhýbal. Nedokázal sa ani pozerať na človeka, ktorý bol schopný tak nechutne využiť obyčajné, mladé a úplne bezbranné dievča. Veľmi to ním zatriaslo. A chcel mu to dať patrične najavo. Keď vošiel do triedy, Natália tam už bola. Pozdravil ju. Ona mu tiež kývla, no tvár jej v mihu zablúdila na stôl. Očividne sa pred ním za ten piatok hanbila. On sa jej nečudoval. Sadol si na svoje miesto. Denis prišiel o chvíľu a hneď začal: "Kde si bol kamaráde? Som myslel, že si sa už načisto prepadol do zeme? Čo si na mňa nepočkal?"
"Ty so mnou ani nehovor. Za ten piatok si u mňa klesol tak hlboko ako sa už dlho nikomu nepodarilo. To si buď istý."
"Ale prosím ťa. Veď sa nič vážne nestalo. Len toho trochu viac vypila a..."
"A čo?! A potom si ju odtiahol na záchod, poriadne si s ňou užil? To si chcel povedať? Neuraz sa, ale si pekná sviňa kamaráde. Toto ti len tak rýchlo nezabudnem! A to najkrajšie na záver! Ešte si ju tam nechal úplne samú na tej podlahe a bolo ti jedno čo sa s ňou stane. Ešteže som tam prišiel ja a Zdenka a odviedli ju domov!"
Denis nebol zrejme na takéto privítanie pripravený. Ostal stáť s otvorenými ústami. Potom si bez rečí sadol na svoje miesto a už tú tému nevyťahoval. Roman sa ale rozhodol Natálii pomôcť. Veril, že sa už viackrát takáto situácia nezopakuje. Nesmel to dopustiť.

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu