"Ále. Náš Denis sa k nám privalil! Čože takého potrebuješ?"
"Dostal som taký nápad. Čo keby sme uzavreli stávku?"
"A akú? Prezraď mi."
"Som presvedčený, že sa mi podarí behom dvoch týždňov zbaliť Katu Rýdzu. Ak prehrám, zatancujem pred triedou v dievčenských šatách Michaela Jacksona. Ak ale vyhrám, tak ty. Ideš do toho?"
Na chvíľku sa zamyslel a potom mu potriasol rukou. "Jasné. Ale ver tomu, že ťa porazím. Ja som nikdy nijakú stávku totiž nevyhral. Cítim, že dnes to bude prvýkrát."
Denis sa rozosmial a vrátil sa na miesto. Rozpracoval už plán na dnešné stretnutie s Milenou. Bol si celkom istý, že sa to podarí. Navyše o ňom nevedel ani Roman. Bolo to jeho malé tajomstvo pred celým svetom.
Natálii už Denis nevenoval ani jediný pohľad. Iba keď prechádzali okolo seba, veľavýznamne sa uškŕňal. Natáliu to trápilo, no prijala to. Koniec koncov, ona bola hlúpa. Mala dávať väčší pozor. Zrejme sa príliš spoliehala na ich priateľstvo a dôveru. Takto využil ich R.N.D. . Ale aj sama sa cítila ako husa. Nemala toho toľko vypiť a snažiť sa zachovať čistú hlavu. Takto zamyslená prechádzala po chodbách školy a ani nevedela ako, do niekoho vrazila. Bol to Roman.
"Ech. Ahoj." pozdravila ho, začervenala sa ako repa a pohľad uprela na zem.
"Ahoj." odpovedal jej. "Už ti je lepšie?"
Mierne prikývla "O niečo. Ale cítim sa ako skutočná krava. Mohla som si dávať pozor, chápeš. Ďakujem, že si tam vtedy pre mňa bol. Nebyť teba a tvojej baby, asi by som tu už nebola."
"Naty, ale Zdenka predsa vôbec nie je moje dievča. Sme len najlepšími kamarátmi. Je síce pravda, že keď som mal 13, boli sme pár, ale odvtedy medzi nami nič nebolo."
"Aha." odvetila mu jednoduchou vetou. "Ešte raz vám obom ďakujem. Som ti navždy zaviazaná." Odrazu k nemu pristúpila a dala mu pusu na líce. Romana to zahrialo, dotkol sa miesta, kde spočinuli jej pery a usmial sa. To bolo už tak dávno, čo ho dievčina sama od seba pobozkala. Skoro už zabudol, ako sa človek v takej situácii cíti.
Večer čakala Milena na dohodnutom mieste na Denisa. Prišla o nejakú tú chvíľku skôr, aby si bola istá, či to nebol len žart. Nie. Už o chvíľku ho zbadala ako prechádza cez ulice priamo k nej. "Nazdar slečna Stranícka. Som rád, že si došla. Som si hovoril, či si to náhodou ešte nerozmyslíš."
"Ako vidíš, nie." usmiala sa a hneď položila otázku. "Kam ma chceš vziať?"
"Poď." chytil ju za ruku a spolu začali takto prechádzať ulicami. Milena sa najprv chcela vyvliecť, no potom mu svoju dlaň nechala. Koniec koncov, je to len ruka. Netrvalo to dlho a obaja sa ocitli v parku. Sadli si spolu na lavičku a Denis začal. "Milka, chcem sa ťa niečo spýtať. Nechcela by si so mnou chodiť? Nakoniec si krásne, milé a správne dievča. O také som mal vždy záujem."
"Tá vyzerala prekvapená, no príjemne. Zdalo sa, akoby sa sama chcela opýtať na niečo podobné.
"Budem poctená, keď budem mať takého chalana, ako si ty. Dala mu následne bozk na líce. Pohladil sa po líci. Ona mu chcela dať ešte jednu pusu, ale on ju zastavil. "Pred triedou ale ani muk. Bude to naše malé tajomstvo. Nemám totiž rád klebety." Prikývla a spolu sa potom ešte išli prejsť po uliciach. Denis ju na záver dňa odprevadil domov. Toho dňa sa Milena cítila výnimočne. Skutočne výnimočne.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
neway
2. 5.mája 2008 22:15
chuderka
Napíš svoj komentár