Tak veľmi ako len človek nenávidieť dokáže

SEPTEMBER 2000 - MÁJ 2001

Týmto blogom chcem opísať životnú skúsenosť na nemeckej škole, s tou najnemožnejšou ženskou (podotýkam v tom čase mojou triednou) na celom svete. Profesorka matiky a zemepisu.

Asi nemusím vysvetľovať komplikácie, ktoré som v tomto období prežíval. Prídete na nemeckú školu a dokopy viete len pár fráz, ktoré ste sa stihli naučiť na základke. Okrem toho nič. Čo sa týka rozprávania, tak za zdokonalenie sa v ňom vďačím svojim kamarátom ako boli - Sven a Nils. O nich som sa mohol kedykoľvek oprieť. Ale o nich tento blog nie je. Takže späť k téme.

FRAU MARETZOL moja triedna bola zrejme nejakým týpkom, kto videl rovnováhu medzi národniarmi a cudzincami. Priznávam, že som si neskutočne užil. Známky tomu nasvedčovali. Nemecká gramatika je ľudia príšerne ťažká. A to čo máte písať v škole je nič oproti tomu, čo som mal vedieť ja medzi svojimi v Nemecku. + k tomu som si teraz uvedomil, že som nespomenul ešte jeden podstatný fakt. Na nemeckom gymnáziu.

Dodnes neviem, či som sa stal terčom svojej triednej. Celý problém bol v tom, že ona nemohla pochopiť jednu, a pre mňa, dosť podstatnú vec. Ja som bol Slovák. Slovák, ktorý sa okrem toho musel pripravovať na skúšky na svojej škole. Viete si to predstaviť? Pripravovať sa na školu do Nemecka a rovnako na skúšky, ktoré vás čakajú na Slovensku? Horor.

Väčší horor bol však to, čo mi premietla moja triedna. Nakoľko v Nemecku sa známkuje od 1 do 6, chcela mi (nakoľko som bol podľa nej lenivý a vôbec sa nesnažil) z nemčiny 6. Nemienila od svojho rozhodnutia ustúpiť a to ani po rozhovore s mojim otcom, ktorý sa jej snažil vysvetliť ako sa situácia má. Ona mu odpovedala,(a prisahám, že to si do smrti zapamätám), že nemôže ma nechať prejsť, lebo by to bolo neférové voči ostatným, ktorí sa snažia. . Najhoršie bolo ale to, že akby mi to urobila, prepadol by som nielen v Nemecku, ale aj na Slovensku a nepomohlo by mi nič. Jednoducho sa rozhodla využiť svoje postavenie a CHCELA, podotýka, CHCELA MA NECHAŤ PREPADNÚŤ!

Nejaký čas som sa ešte snažil výsledok zvrátiť, no už v marci bola rozhodnutá. Nechcela ustúpiť ani o krok.

Výsledok? Rodičia ma nechali zo školy odhlásiť a kvôli nej som musel zo školy odísť. Musel som si zachrániť prepadnutie kvôli jednej krave, ktorá vidí v každom človeku dokonalého nemca.

No a na záver ešte jedna perlička. Ja síce nie som škodoradostný, ale nakoľko riaditeľ v mojej nemeckej škole a môj otec boli priatelia, dostal správu, že si vraj tesne po našom úteku z Nemecka, aby ma zachránili si vôľakde na lyžovačke zlomila nohu. Hoci nie som škodoradostný typ povedal som si jedno: "Tak vám treba!"

Školu som potom úspešne dokončil a ostal už na Slovensku, no keď som sa počas prázdnin roku 2007 do Nemecka vrátil, kamarát Sven mi povedal, že nielen ja, ale celá škola moju bývalú triednu nenávidí. Tak som videl, že rozhodne nie som sám v názore, že je to skutočná koza. Kto vie, ako dlho na škole ešte vydrží?

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu