V septembri na úvodnom sústredení, nás bolo 40 chemikov. Dnes na prednáške zo Všeobecnej Chémie nás bolo 27. Pričom zatiaľ som sa rozprával s tromi ľuďmi, ktorí mi povedali že definitívne odchádzajú. Rozumiem tomu, že je táto škola ťažka. Aj pre mňa je veľa vecí, ktoré by som chcel urobiť lepšie. Ale viem, že toto je presne to čo som chcel. A vedel som to už od začiatku.
Toto je jeden príklad z piatkového praktika - rozhovor s jednou kamoskou.
- Ahoj, tak už som doštudovala.
- Ako to?
- Tak v práci som dostala plný uväzok, a táto škola ma..., no proste by som chcela niečo viac praktické.
- Takže odchádzaš?
- No, ano.
- Ale ostaneš aspoň do skúšok, nie?
- To ešte neviem, ale tieto cvičenia dochodím do konca.
.
.
.etc.
Aj keď je to určite správne. Aj keď sa to snažím pochopiť. Niekedy nerozumiem, prečo majú ľudia občas také nízke nároky na život. Pretože zo všetkým sa dá viečo robiť, len treba chcieť.
To bol iba jeden príklad. Ďalší je chalan, ktorý začal pracovať v KFC-čku. A potom dievča, ktoré sa ide vydávať za senátora. A ani nepočítam, ľudí ktorí celé dni stresujú s tým, že neurobia skúšky, ale pritom nemajú ani najmenšiu snahu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár