Sny sa mi trhajú pred očami. Dnes sa i darí na nič nemyslieť. Už o chvíľu to príde, a ja opäť spadnem do šera. Už sa toho nedesím tak ako po prvykrát. Jediné čo nemôžem zniesť je tá zima. A nemysli si, nestačí sa obliecť. V šere totiž platí fyzika deviatich kruhov. Zima tu síce prestupuje celým telom, no nespôsobuje omrzliny. Dokonca sa mi už darí potlačiť reflex triasť sa.

Už ani neviem ako dlho to trvá. Čas je totiž ďalšia vec, ktorá sa v šere dosť odlišuje od klasickej fyziky. Predovšetkým jeho plynutie počas môjho pádu. Niekedy je to v porovnaní s realitou pár minút, a niekedy niekoľko hodín, raz dokonca až dva dni. Pravdepodobne to súvisí z farbou kruhu ktorý prekračujem, a vôňou kvarku, ktorým ho odomykám.

Vo chvíľach ako je táto cítim na tvári dotyk šera. Vidím svoj tieň ako sa naťahuje, a pokrýva všetko okolo mňa. Opäť ma obklopil ten prenikavý chlad, a pomaly prestávam cítiť zem pod nohami.
Začina sa môj ďalší pád.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár