Po špičkách našľapujem po tenkom ľade. A tá zima sa mi zabodáva ako drobné ihličky pod kožu. Tupo pozerám pred seba, na tanec tieňov na modrej stene. Svetlo a tieň. A šero pohltí čo svetlu patrí, už každú chvíľu. Spolu so mnou. Stačí aby si prekročil kruh a vo svojej pokore sa zmenšíš až tak, že sa dokážeš prevliecť uchom ihly. Kde som to už len počul. Ale nie, zmenšíš sa ešte viac. Až budeš schopný dotknúť sa kvarkov. Šesť kvarkov odomykajúcich deväť kruhov.

Po tom, čo ťa obklopí šero, uvidíš okolo seba lietať drobné telieska. Ano, skutočne lietajú a skutočne to sú telieska. Najskôr je to preto, že podpriestor šera má ešte pozostatok štvorrozmerného vnímania skutočného sveta. Všetky na prvý pohľad vyzerajú rovnako až na drobné rozdiely. Tie rozdiely sú vo vôni. Okrem toho sú tiež rozdelené do troch generácii. Ako teda vyzerajú? Prvou generáciou sú kvarky s vôňou "hore" a "dole". Kvarky druhej generácie majú vôňu "podivnú" a "pôvabnú". A nakoniec sú tu kvarky tretej generácie s vôňami "pravdivou" a "nepravdivou".

Odomknutie kruhu je zvláštna schopnosť všetkých kvarkov. Akýkoľvek kvark, je možné použiť na odomknutie kruhu akejkoľvek farby. Samotné odomknutie spočíva v tom, že vlastne anihiluje jeho amplitúdu kmitania, a línia kruhu sa nekonečne stenší. Samotný kruh sa ale nepretrhne, ale aj tak je možné ho ľahko prekročiť a padnúť až do samotného šera.

Pomaly už dokážem cítiť svoj pád. Ten, ktorý ma práve obklopuje.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
zajko30  10. 1. 2011 10:58
je to zvláštne.........filip
Napíš svoj komentár