Nemyslím si, že začať, niečo odznova je niečo zlé. A tak isto si namyslím, že ak sa mi niečo nepodarí, tak to znamená prehru. A už vobec nie, že "to" doteraz bol stratený, čas. Jedno, je však pravda, toho času som stratil dosť, ale aj napriek tomu som sa niečo naučil. Za posledný rok som sa toho však naučil málo. Ale jednou z tých vecí bolo nebáť sa položiť pred seba nezvladnuteľný cieľ. Pretože si hovorím: "nieje nič čo by som nemohol zvládnuť." Aj keď je stále veľa vecí, ktorých sa bojím.
Asi pred rokom som odyšiel z domu. Nebolo to síce tak, ako som si to odzačiatku plánoval. Ale odyšiel som.
Nemáš niekedy pocit, že všetko okolo teba ti pripadá, strašne strnulo? Že ťa tu nič nečaká, a že tu nieje nič na čom by ti záležalo? A že jediné čo by si chcel by bolo upratať tu po sebe a odísť preč. To je moja odpoveď na otázku - Prečo?
Asi pred rokom som skončil školu. A po skoro troch mesiacoch doma, čo bol skutočne stratený čas, som odyšiel. A odyšiel som do práce, ktorú som neznášal od prvého dňa po posledný. A pritom som zarábal menej ako priemerná pražská šlapka. Ale držala ma jedina vec. Raz odidem aj odtiaľto.
"nie, nezostanem tu."
"naozaj a kam chceš ísť?"
"v septembri sa vrátim späť do školy"
"a kam pojdeš?"
No a potom nasledovalo buď prykývnutie (tí ktorí nevedeli o čo ide), alebo vo väčšine prípadov vytreštené oči a nechápavá poznámka:
"Kam? To je ale ťažká škola."
Ano, viem že je to ťažká škola. A hlavne po roku mimo školu. Ale je to niečo čo naozaj chcem. A tak isto:
"Nieje nič čo by som nemohol zvládnuť."
Takže už asi mesiac nepatrím do pracujúcej triedy, ale som študent, na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe.
A teším sa.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
nadherne, davas mi motivaciu, ktoru v poslednom obdobi stracam...dakujem
Napíš svoj komentár
Budeš v dúfam pokračovať v takomto písaní že ?