Liberate Tutame

Ďalší posr*ný deň. Vonku leje, je vlhko, chladno.. hnusne. Sadám si za svoj oltár a zapínam ho, uvedomujúc si, že som tým práve odsúdil celý deň do záhuby.
Čakám až nabehne systém a rutinne zapínam všetky tie programy a utilitky. Načo vlastne.. ani neviem. Robím to už automaticky. Chvíľu len tak pozerám na plochu rozmýšlajúc čo ďalej a rozhodujem sa pre spustenie filmu.
V momente keď vykladám nohy na stôl, zvoní telefón. Typické. Však som sa práve pohodlne usalašil, tak prečo by nazačal zvoniť, bastard. Váham či zdvihnúť, viem že to nebude nič dobré..určite nie o takomto čase. Moju dilemu vyrieši náhle ticho. Tak sa mi to páči, niektorým veciam treba dať na vyriešenie iba čas.
Z okraja monitoru vybieha popup okno informujúce ma, že mi práve niekto píše správu. To mám za tú rutinu. Bleskovo vypínam ICQ klienta, ešte než stačí správa prísť. Niektoré pluginy su na nezaplatenie.
Pokračujem tam kde som skončil, ale po niekoľkých hodinách začínam mať znepokojúci pocit, že niečo nie je v poriadku. Idiot, samozrejme že nie je, ešte som nejedol.

Zatiaľ čo sa v kuchyni ládujem rôznymi hmotami (gourmet experience level = zero), uvedomujem si pokročilý čas a takisto, že by som s tým mal dačo spraviť. Vybaviť veci, ktoré odkladám už večnosť, hádam sa aj spät začleniť do komunity. Nebude to jednoduché, budem sa musieť dať najprv do kopy. Sprcha by mohla byť dobrý začiatok, takisto sa konečne oholiť, zvážiť a spraviť efektívny časový plán a vyraziť tam von. Tam von. Kopec ľudí, zhon – chaos.
S pribúdajúcmi úlohami moje odhodlanie klesá a potácam sa späť k oltáru. Skôr než však stihnem padnúť do kresla, spravím niečo absolútne nečakané, akoby v zachváte čistej jasnozrivosti a stláčam power button. S pocitom zadosťučinenia sledujem nezvratný priebeh až kým oltár definitívne nestíchne a odvraciam sa od neho.

Vonku svieti slnko a pofukuje vietor a už to zďaleka nevyzerá na chladný deň. Skôr taká predjar. Vyberám sa von a už viem kde ma moja veľmi dlhá prechádzka nakoniec zavedie. Ešte predtým však vyberám mobil a dohadujem stretnutie na večer s luďmi, ktorých som nevidel večnost. Sociálne sa zaradiť.


(Poznámka: príbeh je čiastočne fiktívny, takisto fiktívne su aj prípadné gramatické chyby).

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu