Zobudil sa.
Znova ten sen, pomyslel si. Vstal z prepotenej postele, otvoril fľašu whisky a nalial si do pohára. Zapálil si cigaretu a podišiel k oknu. Pozeral sa von, popíjal whisky a fajčil. Pršalo. Miloval ten pohľad na už dávno zabudnuté, mrtvé mesto zahalené v jesennom daždi. Stál tam mlčky a vychutnával. Zrazu sa z postele ozval hlas.
Prečo nespíš? Opýtala sa ho.
Ty si ešte tu? Vypadni. Už si dávno mala vypadnúť.
Vstala z postele, podišla k nemu a nalepila naňho svoje nahé telo. Na chrbáte pocítil jej prsia. Dostal erekciu.
Povedal som ti vypadni. Peniaze si už dostala, tak čo tu ešte robíš.
Páčiš sa mi, odvetila mu.
Radšej už choď a zabudni na mňa. Ahoj.
Zapálil si druhú cigaretu.
Ale.. povedala a potom sa zasekla. Mĺčky sa obliekla a odišla.
Pozrel sa na posteľ. Ležalo tam 150 €. Nikdy si nevezme prachy. Prečo potom robí kurvu. Prečo ju vždy zavolám a ona vždy príde..
Dolial si whisky, zapálil tretiu cigaretu, zapozeral sa znova von oknom a rozplakal sa.
Je sám. Chce byť sám. Zažil veľa sklamaní v živote. Tak veľa, že sa začal báť, aby mu nebolo ublížené znova. Od malička trpel ťažkými depresiami. Prešiel si množstvom terapií, zožral nepredstavitelné množstvo antidepresív ale nič mu nepomohlo. Nikto mu nevedel pomôcť.
Keď bol už v koncoch stretol lásku svojho života. Aspoň si to myslel. Nakoniec ani ten vzťah až tak dlho netrval, ako by si každý myslel. Všetci im vraveli ako im to spolu pasuje, aký sú spolu krásny, každý z nich mal radosť. No nakoniec odišla. Bez slova sa zbalila a odišla.
A vtedy spadol. Spadol navždy a už mu nikto nedokáže pomôcť. Začal piť, brať drogy a spať s kurvami a vyhýbať sa ľuďom. Zabudol nato, čo je to milovať a aké je to byť milovaný.
Často máva ten sen, v ktorom sa postaví na okraj priepaste a skočí. Túži po smrti, všetko zanechať a ísť ďalej. Ale nevie, nemôže. Niečo, nejaká "vyššia moc" ho drží na tomto hnusnom skurvenom svete, ktorý pomaly umiera, hnije z vnútra a nikto to nevidí. Všetci si žijú svoje sťastné umelé životy a pritom vôbec nevidia, že už dávno zhnili, že sú len prázdne mŕtve schránky.
Dopil whisky, zhasol cigaretu, obliekol sa a šiel do práce.
Ked prišiel domov, spravil to čo vždy. Zapol terminál, nalial si whisky, zapálil cigaretu a nalogoval sa. Surfoval po nete, popíjal chlast a fajčil. Zrazu sa pripojila.
Ahoj, dneska prídeš? Napísal jej.
Ahoj, niečo už mám, inokedy.
Rozrušilo ho to. Vedel, že sa s ním niečo deje, ale už prešlá dlhá doba nato, aby to vedel pomenovať.
Ok, tak nabudúce. A nemusíme mať sex. Budem rád, ak sa len porozprávame, napísal jej a rozplakal sa. Už ho tá emocionálna nerovnováha srala.
Hmm, odpísala a odhlásila sa.
Odpojil sa. Dopil, ľahol si a zaspal pri zvuku dažďa bubnujúceho na okno bytu.
Znova mal ten sen. Ale tentoraz neskočil. Tento raz ho pred konečným rozhodnutím niekto chytil za ruku. Otočil sa a pred sebou uvidel jej tvár. Tvár anjela.
Zobudil sa, znova spotený, tentoraz pribudla aj triaška. Musím sa s ňou stretnúť, musím to dokázať a dostať sa z tých hovien, pomyslel si.
Zrazu niekto zazvonil. Pozrel na hodinky: pol druhej v noci. Nahý vstal z postele a otvoril. Pred dverami stála ona. Celá premočená, prameň ryšavých vlasov jej zakrýval pravé oko a v tvári mala výraz, ktorý u nej ešte nikdy nevidel.
Odhrnul jej ten prameň vlasov z tváre. Oko bolo opuchnuté tak, že ho nemohla ani otvoriť.
Kto ti to spravil? Opýtal sa.
Jeden známy, to nerieš. Máš ešte nejakú whisky alebo si všetko vypil?
Mám, odpovedal.
Pustil ju dnu, zavrel dvere a nalial jej plný pohár.
Za tým tvojím známim ešte dnes zájdeme, povedal a zapálil si.
Chvíľu sedeli ticho na posteli a potom povedala:
Ja... ja k tebe niečo cítim. Mne je s tebou veľmi dobre. Preto k tebe vždy chodím, aj keď si odmeraný a hnusný ku mne. Peniaze si neberiem, lebo nechcem, aby bol medzi nami vzťah klient-zákaznik. Prepáč, musela som to povedať, nemohla som to už v sebe naďalej držať. Ja viem, že si dobrý človek, ja to z teba cítim. A cítim aj to, že ti bolo strašne ublížené a bojíš sa. Bojíš sa života. Chcem byť s tebou, chcem s tebou žiť život na tejto zemi, nič iné mi neostalo, ani neviem prečo som žila, kým som nestretla teba. Milujem ťa. K nikomu som nikdy necítila to čo k tebe. Zabudla som, že niečo také existuje.
Rozplakal sa.
Prepáč, to som nechcela, povedala.
Nejdeme radšej spať? Navrhol.
Môžeme.
Ľahli si, každý na jednu stranu postele. Dlho ležal s otvorenými očami a rozmýšlal. Nakoniec sa otočil, pohladil ju po ramene a pritúlil sa k nej. Silno ju objal a cítil to, čo si myslel že už dávno neexistuje.
Stál na okraji priepaste. Pozeral sa dole a prvý krát po trilión rokoch nemal chuť skočit dole a ochutnať ničotu. Otočil sa, vzal ju za ruku a odišli preč.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
xenomorph
30. 10.októbra 2012 21:32
Pekny blog, tiez by som potreboval niekoho, kto mi zabrani skocit...
Napíš svoj komentár