Napríklad postreh ako „tá biela stena je naozaj veľmi zaujímavá a dokážem sa na ňu pozerať 34 minút a 23 sekúnd“ alebo „wooow, tie oblaky sú teda pomalé... pomalé... pomalé...“ no okrem takých fádnych, ba až rutinných záležitostí sa v živote každého študenta objaví moment, kedy si všimne vec, s ktorou žil denodenne, avšak nikdy mu neprenikla mysľou tak, ako v tento jedinečný okamih. Ako ja dnes.
Som si naplno uvedomila dôležitý objav: každá izba na intráku SMRDÍ. Nie je to taký pach, ako keď vojdete do cudzieho bytu a jeho vôňa je iná ako vaša domovina, taká cudzia. Tu na internáte naozaj izby smrdia, a teda dosť nepríjemne. Čo si budeme nahovárať, hnusne.
Jedna vás pri vstupe ovalí smradom trojtýždňových nemenených ponožiek, s ktorými dotyčný zrejme aj spáva (toto bohužiaľ nie je metafora, ale krutý opis reálnej situácie). Pre istotu som nepožadovala informácie o ďalších kusoch jeho šatstva...
V ďalšej na vás číha smrad spálenej slaniny. A teraz nemyslím tú príjemnú vôňu (mne ako vegetariánke nič nehovorí, ale článok je venovaný majoritnej skupine „jemvšetkojedlé“), pri ktorej vám vybehnú slinky a vy si uvedomíte, že ste naozaj hladní a kašlete na všetky diéty. Nie, hovorím o smrade, z ktorého sa vám prekrúti žalúdok a ste si istý, že už nikdy nepríjmete žiadnu tuhú stravu.
Bunka vedľa vás privíta otvorenými záchodovými dverami, ktoré boli ešte pred chvíľou zatvorené s ceduľkou „obsadené“, takže toto nepotrebuje ďalší komentár. Plus týždeň neumyté riady v umývadle začínajú byť domovom pre veľmi podozrivé formy existencie.
No a naša izba? Vo „vstupnej hale“ (tvorenej z chodbičky s rozmerom 2x1m) vás ako prvá upúta kompozícia pozostávajúca z 17 párov značne obnosených topánok, ktorých obnosenosť reprezentuje hlavne štipľavý zápach šíriaci sa všetkými smermi. Preto treba rýchlo prebehnúť do hlavného apartmánu (so štedrými rozmermi 3x4m pre 3 obyvateľov), kde hosť nadobudne pocit návštevy štvrtej cenovej, hlavne čo sa okysličenia ovzdušia týka. Cigaretový dym (dobre, možno by sme nemali fajčiť ako tri funkčné komíny na Titanicu) a splesnutá káva v troch šálkach prekrýva všetky ostatné pachy, takže určite ušetríme na aromatických lampách si osviežovačoch vzduchu.
A pointa môjho vysokoškolského postrehu?
Sú hneď dve:
1.Netreba riešiť ozónovú dieru a globálne otepľovanie, ale lokálny smrad.
2.Vážne by som sa už mala začať učiť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár