Ako ericca bola u zubárky (alebo skôr zubárov :D ) a ako si z nej zubár vystrelil

Tak k zubárke ma poslala moja detská lekárka. Už dopredu mi povedala že tú stoličku bude treba vytrhnúť. Takže dnes som mala pekné nervy lebo som nevedela čo ma čaká, a zubárov nemám zrovna v obľube.

Najprv to boli dve hodiny čakania v čakárni. "Paráda". Z toho hodinu som počúvala rozprávanie dvoch Nemcov a pozerala na malého černoška...
Keď si ma konečne zavolala, tak to začalo. Pozrela sa mi na tú stoličku a sama pre seba hovorila - je to pokazená mliečna alebo je to trvalá ? Ako pozerala, tak pozerala, no nemohla sa rozhodnúť. Tak si na mňa zavolala posilu, doktora od vedľa. Takto nado mnou stáli dvaja doktori a jedna asistentka. Diskutovali, a potom ma poslali na RTG. To ukázalo že je to mliečna a treba ju vytrhnúť. No vraj tam nie je koreň, a nový zub mi nenarastie. Takže zubárka mi dávala injekciu a ja som zatiaľ tŕpla a predstavovala, ako budem vyzerať v mojom veku bez zubu.... Trhanie som prežila, musím povedať že tú injekciu mi dala fakt dobre a nič som necítila.

Lenže keď už som si myslela že je koniec, zatvárila sa tak, že "niečo nie je v poriadku". Vraj tam zostal korienok a nejde jej vytiahnuť. Takže volala nejakému ďalšiemu doktorovi a poslala ma do inej ambulancie.
Tak teda som sa s tampónom v ústach, necitlivou polkou tváre a jazyka, ešte k tomu v daždi bez dáždnika, musela peši trepať k inému zubárovi, a to som ani nevedela, kde to presne je. Našťastie som trafila.

Keď som tam prišla, aj napriek vchodovej ceduľke "zubná ambulancia", som si nebola istá či som správne. Totiž, bolo tam rušno a veselo. Medzi inými, tam boli aj traja Arabi - lekári (no najprv mi trvalo, než som si bola istá národnosťou). Jeden z nich ku mne pristúpil zo širokým úsmevom a s osloveniami "slečinka" a "slniečko" sa ma pýtal koľko mám rokov a čo mi to vlastne je. So šušlaním som mu na všetko odpovedala.

Posadil ma do kresla a pozrel na ten zub. Chvíľu uvažoval a spravil mi ďalší RTG. Potom pozrel na papier od pôvodnej zubárky, potom znova na môj zub, potom znova na papier, na zub, na papier a potom sa zasmial.

Áno, zasmial

A zavolal nejakú ďalšiu doktorku a stále s úsmevom sa pýtal: "Toto je 85-tka ?". A prišli ďalšie zubárky, zubári a asistentky. Prišlo mi to fakt komické, keď sa okolo mňa pohybovalo asi sedem ľudí a všetci na mňa kukali a obskakovali ma. Ten môj zubár sa bavil s ďalším po arabsky, zatiaľ čo každá zubárka a asistentka chcela vidieť môj zub (alebo lepšie povedané malý zbytok zuba), ktorý narobil taký rozruch. A ja som stále len tak ležala a nevedela čo s tým mám... O chvíľu volali tej zubárke čo ma sem poslala, a vysvitlo, že urobila nejakú chybu a bude mať asi problém (lebo tento tu jeden zubár bol jej šéf).

Tak som sa zase šušlavo spýtala: "Šo mam tym subom ?"
A ten mladý arabský doktor: "No vieš, tá pani doktorka ti vytrhla nesprávny, ten zdravý zub"
Ja som v tom momente musela fakt zblednúť. Nesprávny zub ? Vytrhla ? Naozaj ma zamrazilo.
No doktor sa asi zľakol môjho vydeseného výrazu a tak rýchlo povedal: "Prvý apríl !"
Akože ja som dostala šok, dnes po takých nervoch si niekto bude zo mňa robiť srandičky. A ešte k tomu zubár !

No hneď mi vysvetlili čo s tým je. Takže to čo nešlo vytrhnúť tej zubárke bol zárodok trvalého zubu. A ona to nespoznala. Keby jej to ide vytrhnúť tak prídem zbytočne o trvalý zub a mám dieru v ústach. Ale tento lekár ma zachránil a zubárka má zrejme prúser. No čo, mne sa uľavilo. A ešte k tomu ten mladý Arab bol vtipný a stále srandoval. Tak som sa nechala rovno tam preložiť, a budem chodiť k nemu.

Nakoniec to dobre skončilo. Na chvíľu som sa tam stala celebritou, zasmiala som sa a zub budem mať zdravý. Síce som pol dňa si necítila jazyk a ústa a ešte k tomu strašne šušlala. No hlavne že to mám za sebou.. A zubárov Arabov doporučujem

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu