zas na krehké ramená vrb si sadá.
A leto uniklo mi už po stý krát,
a sním aj ten,čo mala som ho rada.
Na holých strunách vietor piesne hrá,
a ja trpím,smútim,dumám...
V dnešný den to bude posledná,
slza čo spadne k mojím nohám.
Vraciam sa znova na tie staré miesta,
kde zavial ma osud a či náhoda.
Oprchnuté lístie,pod ním prašná cesta,
tu stala sa lásky nehoda.
Za hrst bozkov dostala som v leta pálave,
od muža,čo dnes sype sol do rany.
Na skrehnutých strunách hrá piesne bolavé,
jesen plná smútkov,čo srdce poraní.
A lístie sú bozky premenené v slzy,
na prstoch dvoch rúk zrátam čoho bolo viac.
Ach keby vieš,ako moc to mrzí,
spadnút z hniezda a ocitnút sa v trní.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
drioton
22. 4.apríla 2010 12:09
pekná báseň
Napíš svoj komentár