Hudba nebola veselá.V skutočnosti to ani nebola hudba,ale drsná zmes tónov na klávesnici vylúdená so zúfalstvom.
Niesla sa k nej cez otvorené okno.
Otočila sa k stene a pritisla si vankúš na uši. Ked ani prikrývka nedokázala umlčat disharmonickú melódiu,nahnevaná vstala a rozbehla sa po drevenej dlážke von z izby.
Vybehla len v nočnej košielke z bieleho mušelínu,hoci vedela,že sa to nepatrí.
Ale kto by ju v túto nočnú hodinu mohol uzriet?
Sadla si na svoje oblúbené miesto,na drevený sud,s bosými nohami spustenými k zemi.
Tvár mala rozhorúčenú z behu a pramene svetlých vlasov jej padali na líca. Ked sa jej dych upokojil,znova sa započúvala do hudby.
Nenáchádzala slová pre bolest vpísanú do zvukov,ktoré k nej prichádzali. Cítila ju však ako vlastnú.
Nechtiac si spomenula na muža,ktorý ju pobozkal a vzápätí ju od seba odohnal,s vysvetlením,že je ešte dieta.
Ale ona už dávno nebola dietatom,bola mladou ženou túžiacou po láske.
Po jeho láske.
Neprítomne hladela pred seba s ranou v srdci ovela väčšou,aby ju zocelilo čosi také jednoducé ako sú slzy.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
plarika
9. 6.júna 2010 14:14
pekné
2
Páči sa mi to Len môjmu vysoko detailistickému oku chýbala medzera za bodkou/čiarkou (A)
4
je to super, len mala nocna hudba vo mne hned evokovala taku lahkost, a veselost, a potom dosiel relativne tazky blog, cize sa mi to moc nehodilo, ale inac super
Napíš svoj komentár