On žil v tomto momente:

Pre telo naznačené v opare
nasiaknutej izby
každú namietku rozdelil
na časti únosné pre ňu.

Farbami dotváral
pôvaby milostnej úzkosti
v náručí plnom emócií
ktoré blčalo len zopár chvíľ.

Ona umierala pre túto chvíľu:

Závislá na výdychoch
hovoriac o náklonnosti
zanechanej vedľa postele
z opadaného lístia.

Predýchané noci
zotierala opakom ruky
i napriek jeho prítomnosti,
ktorá nezanechala ozvenu.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár