Do atramentu modrej oblohy
namáčam ospalé slabiky.
Nech sa rozlejú do básne
na testamente ticha.
Do rán vkladám prsty.
Hltavo pijem všetku bolest
s výrazom smrtelne chorých.
No ja neumieram.
Obetujem spánok.
Hviezdy prišpendlené na nebi
hladia mrtvými očami.
Vo vreckách pár drobných,
no láska nebýva na predaj.
Na trhu ponúkaš svoju dušu,
a ja mincí už nemám viac.
Do dlaní kvapky,k srdcu bližšie.
na testament padá dažd.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár