sedí dievča-žena na stoličke, nohy pod sebou.
Ležérna politika vypísať sa zo zla
do neprispôsobivých, ostrých papierov.
Tu začíname...
Deka na pleciach, káva v chuťových bunkách,
pomalý vývoj v človeka hodného byť človekom.
Ako zašiť do deky bremená,
určené výhradne jej, štedrým životom?
Otázky skrehnutých prstov, očiam nezrozumiteľné.
Maratón je dlhší než 42 kilometrov.
Neskvostné schopnosti sústrediť sa citeľne
zlyhávajú pri presile materiálnych snov.
Boh človeka vraj na svoj obraz,
potom človek diabla na jeho.
A koľkým z nás
vôbec byť človekom napadlo?
Ľudskosť - chyba v preklade...
Črevá zaťažené kofeínom a jej vlastným charakterom,
sedí a čaká, čaká a nič nerobí,
snaží sa stať tým človekom
naivným pretriasaním slovnej zásoby.
Je taká ako ostatní...
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár