Tento blog som chcela napísať už veľmi dávno. Je pozitívna hodina a mne je všetko jedno. Upozorňujem tento blog nie je pre slabšie povahy. Zdravý rozum mi vraví aby som prestala písať vypla Birdz zapnúť nejaké romantické DVD, zobrala kolu a plakala. Nooo Choré srdce ma núti napísať tento blog a vyspovedať sa tu. Tentoraz opäť poslúchnem Choré srdce. "Zdravý rozum, sorry"
Všetko sa to začalo už veľmi dávno. Na chvíľu sa prenesiem do 6 Septembra 2010. Ak si spomínam bola to škola. Stretli sme sa všetci po 2. mesiacoch Veľkej nudy. Baby kecali, chalani kecali, všetci kecali, Aj Ja som kecala. No potom BUM!!! Chlapci si urobili skupinky... Baby si urobili skupinky. Nó ja som ostala sama. Prečo?
To sa sama seba pýtam každý deň. Nakoniec som to pochopila ale ešte stále som sa s tým nevyrovnala. Potom ma baby začali odcudzovať. Prečo? Neviem. Nevedela som to vtedy a neviem to ani teraz. NO viem kto to má na svedomí jedna, jediná úplne primitívna vec. Chodenie sama domov. Áno čudné čo?? Ja viem.. Pochopila som to len úplne nedávno... A mohlo mi to ušetriť toľko Trápenia.
Pevne verím a držím si päste, že si dokážem vybojovať slobodu, Zdravý rozum, Srdce a Chladnú hlavu pri riešení takýchto bojovných podmienok.


Poznámka: Veci ktoré sú zobrazené v tomto blogu len tak ledabolo sú skutočné a boli prežívané veľmi ťažko.

Poznámka2: Malo to trvalé následky

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
ambrablack  4. 3. 2011 22:30
nie si jediná čo zostala po prázdninách a skupinkovaní sedieť sama
2 
fotka
eshley  5. 3. 2011 11:59
Napíš svoj komentár