Lenze tento cely plan sa akosi zacal vymykat spod kontroly, pozoznamovala sa z kazdym v jaskyni. Myslela si ze su to vsetci, a zrazu v kutici ( sprievodcovska miestnost) sedel a ranajkoval este niekto. Postavil sa a predstavil " ahoj ja som Martin, zastupca spravcu." tak sa samozrejme aj ona predstavila. Zahladela sa na neho a povedala si v duchu, fajn sympaticky chalan, a vyzera byt pohodak aspon sa nebude v jaskyni nudit. Presne ako si pomyslela tak sa stalo..
Prvy tyzden spolu velmo nekomunikovali, iba tak na urovni kolegov. Lenze casom sa zacali viac a viac rozpravat, a hlavne sa podpichovat a robit si zle. On bol steklivy, ona taktiez, takze osud kazdeho bol specateny, usteklenie k smrti, pripadne kazdodenny pokus o zhodenie do priepasti. Boje zo starwars z papekmy ktore si tam zabudli deti. a podobne blaznovstva, ktorych bolo nespocetne mnozstvo.
Dalsie tyzdne travili spolu viac a viac casu, zakazdym ked jeden alebo druhy nesprevadzali tak cas travili spolu, rozhovormi ktore nemali ziadny zmysel, ale iba pre nezainteresovanych ludi. Oni sa v nich nasli.
Jedno poobedie v robote vsetci dostali sialeny napad, ze ci nepojdu kopat jaskynu. Tak sa vsetci pobrali kopat velku dieru. 6hodin stravili kopanim jaskyne. Ked sa vsetci vratili do jaskyne tak cela posadka pospala iba Ada a Martin ostali hore a otvorili si medovinku. Rozpravali sa celu noc a pozorovali hviezdy. Ziadne svetlo velkomesta iba nehynuca tma a osvetleny pas od mesiaca.
Ked ada zistila ze martin nikdy nebol v Banskej Stiavnici, tak mu slubila ze ho tam raz zoberie, nedokazala totiz pochopit ako tam este nemohol byt. A tak slovo dalo slovo a jednu sobotu po robote sli na vylet do stiavnice. Celu ju presli krizom krazom, obaja sa rozplyvali nad krasami tohto sveta. Ked sa vratili domov tak sli na niaku orosenu odmenu po celodennom kracani kade tade. Odmena im padla echt dobre. Len co nahoda nedopustila,neskor vecer sa uz o seba opierali a vsetko uz bolo jasne ako facka.
Rano sa obidvaja pobrali do roboty, Ada cakala ze sa budu tvarit ako kebyze sa nic nestalo ale tak to vobec nebolo. Zacali sa k sebe spravat ako keby spolu chodili. Najskor to cele utajovali pred cleym okolitym svetom, len to niako dostali spod kontroly. Je pravda ze jej martin na zaciatku povedal ze ma priatelku, ze su spolu 2 tyzdne. Ona nechcela nic zacat vedela do akeho prusvihu by sa dostala. Ale niako sa to proste stalo, chcela prestat chcela mu nedat pusu, nerozpravat sa s nim. Tvarit sa akokeby sa nic nestalo, ale to proste neslo, nedokazala mu odolat nedokazala odolat jeho peram, jeho dotykom. Vsetko to robila aj napriek tomu ze vedela ako bude potom trpiet.
Pomaly ale isto sa blizil koniec celej mesacnej brigady, a Ada zacala rozmyslat nad vsetkym. nad vsetkym co sa tam udialo za cely mesiac. Bala sa posledneho dna, pri predstave ze uz ho nikdy neuvidi. Potajme vsak stale dufala ze s toho nieco bude.
Ked sa lucili tak sa na dlho zahladeli do oci, jedine co jej povedal " dakujem za kraasne chvile" v tom momente sa jej do oci zacali tlacit slzy lebo vedela ze je vsetkemu kraaasnemu koniec. Po dlhsom case jedine co zo seba dostala bolo " skoda ze to trvalo tak kraaatko" a to bolo posledny krat co ho videla. Taku dieru v srdci ako jej spravil on jej nespravil este nikto nikdy v zivote. Teraz sa musi vyrovnavat zo svojim zialom. Ale vsetko chce len svoj cas
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár