-- Odsúdená na večnosť --
Miestnosťou sa rozlieha tlkot slabnúceho srdca.
Neveriacky stojím nad hrôzou bezduchého tela.
Neviem, či preklínať mám, či dakovať za ten dar,
mne nedobrovoľne daný... Nikto sa ma nespýtal.
Predo mnou sa otvorili dve cesty,
no obe bez šťastného konca,
obe vedúce do horúcich pekiel,
na konci čaká ma len pomsta... a zatratenie.
Svoj čin už ničím nezvrátim.
Osud sa kruto zahral s krehkosťou mladého života.
Môžem sa len bezmocne prizerať
na desivú scénu meniaceho sa dievčaťa.
Nemôžem jej pomôcť...
Vnútro mi zapĺňa množstvo výčitiek.
Ničí ma bezmocnosť,
sledujúc jej slabnúci tep.
Nemôžem jej pomôcť,
hoci by som veľmi chcel,
želal si to viac, než čokoľvek na svete,
no ešte ďaleko je vytúžený cieľ.
Naozaj vytúžený?
Len som vymenil jeden druh bolesti
za bolesť horšiu, než všetky ľudské muky.
Zahrávajúc sa s večnosťou,
odsúdil som ju trpieť naveky...
Pripravil som ju o to najcennejšie,
o dušu, ktorá robila ju tak krásnou.
Moja Esme.. Snáď odpustíš mi niekedy,
že som ťa zničil svojou láskou...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár