ja po hibernácii hlasmi budia ma
spiaci vtáci spevom
omračujúci je vzduch a letom
vonia pot našich tiel načisto,
bez dotyku sa dotýkame v
sklenenom odraze svetiel
lampy na podstavci a prebudím
sa do dňa opäť sám len s
letmým dotykom Tvojich pier
Náš tanec nebol žiadnou z hier
lež čistá láska, ach Ty,
toľko Ti chcem ešte toho povedať
no tak, prosím, zhasni a buď
môj polnočný slávik až do
rána ma nebuď z toho sna
Tvoje oči nech mi posvietia do duše
a tisni mi ruku, láska, voniaš
ako Laimská záhrada, ja sľúbil
som Ti, raz si tam povieme svoje
tak teraz nám dovoľ myslieť na to
dovoľ myslieť, myslieť...myslieť...myslieť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár