Čierny havran čo kradne mi kus mäsa čo dorastie ak nasýtený odletí, aby sa dalšiu noc vrátil.
Chvíľa kľudu keď vidím jeho tieň skrz mesačný svit.
Prekliatie moje za to, že som chcel čo nesmiem...nesmieš!
Ktoré hovädo dalo ten zákon,
nesmieš prejsť cez ten záhon,nesmieš nič...
Smieš trpieť a bolieť,smieš do Cháronovej rieky vyplakať svoj tieň...
Tak úchylne krásny strach z vedomím že som vrah a všetci navôkol sú mi na obraz...
Milujem ťa môj brat,moje objatie za chrbtom skrývam nôž, čo vrazím... To sme mi všetci, to je naša pomoc solidaritykiler, vrieskajúci motýľ sadol na tvoju tvár, plačeš, neskrývaš žiaľ...koľko hajzlov teší tvoj strach... Ach koľko máš bratov z dýkou schovanou v kvete, tak si privoňaj ľudskú tupú dobrotu.
Mám strach z toho že sa nebojím,poznám našu budúcnosť,sme na jednom hovne a bzučíme kto smrdí viac...
Tichý hrubý screaming vocal a viola vrie...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár