Týmto Vám chceme ja a fylo predstaviť našu spoločnú prácu
Teraz je tu prológ a v blízkej dobe sa bude pokračovanie nachádzať u fyla.
Akékoľvek Vaše názory sú len a len vítané.
Kde bolo tam bolo, tam kde kyslé dažde ešte lesy nezničili .. a ozónová diera nebola taká veľká, žila na náhornej mongolskej planine jedna mladá a veľmi osamelá dievčina.
Jedného dňa si povedala: " Nechcem byť už osamelá dievčina musím s tým niečo spraviť ". A potom sa hlboko zamyslela: chcelo by to zohnať nejakého živého tvora..no, ale taký tvor sa zháňa veľmi ťažko...kde ho hľadať? A akú odrodu živého tvora vlastne chcem? Čo uspokojí môj pocit osamelosti tu, na náhornej planine? Z týchto úvah ju vytrhol hlasný, ale šťastný brechot jej krásneho veľkého psa. Uvedomila si že celkom zabudla na svojho zvieracieho priateľa. Aj keď tohto svojho psieho priateľa mala veľmi rada, aj tak sa cítila osamela. Výborne Zoro, na teba som skoro zabudla .. ty máš dobrý ňufák, ty mi pomôžeš nájsť niekoho kto tu so mnou bude zdieľať otupné jarmo osamelosti ..
A tak sa teda Savina so svojim veľkým chlpatých Zorom rozhodla nájsť niekoho, pri kom by otupne jarmo osamelosti nebolo až také osamele.
No dobre, povedala si Savina. Plán už mám. Ale na takú dlhú a nebezpečnú cestu si predsa musím zbaliť nejaký arzenál. Nuž potrebujem veľa veci. pomyslela si . Čo však vziať na cestu, o ktorej neviem kadiaľ vedie a už vôbec nie kde skončí. čo ma na nej stretne a čo budem potrebovať. Brech, brech, zabrechal Zorro. "Máš pravdu," povedala Savina: " bez teplého vlneného šálu nemôžem vyraziť na cestu". A s úsmevom pohladila Zorra za uchom a vošla do svojho malého domčeku aby našla ten najlepší sal, ktorý ma. Ako sa tak rozhliada po malej uminobunke..zisťuje, že tých vecí čo potrebuje je viac .. napríklad obľúbenú vreckovku .. alebo.. fľaša s vodou, možno nejaký sprej proti komárom ... .ach bolo to ťažké balenie ..Po tom čo všetky viac alebo menej potrebné veci naložila do svojej príručnej igelity, do druhej ruky si zobrala svoju obľúbenú bakuľu, odviazala Zora a vydala sa na neznámu cestu.
Po pár krokoch ale zastala: veď ja ti neviem ktorým smerom mám ísť . Mam isť rovno, alebo radšej inde? Ciest je tak veľa, ale ktorá je ta pravá? Takéto otázky sa jej rojili v hlave keď zrazu si povedala: "veď všetky cesty aj tak vedú do Ríma..tak čo. Rím je veľký a v ňom sa nejaký živý tvor určite nájde" a tiež som počula že taliani sú pekní, pousmiala sa Savina a vybrala sa cestou ktorá sa rozprestierala ďaleko pred ňou.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
jaynee36
15. 5.mája 2008 16:10
hehe nahorna planina celkom dobreee
2
zaujimave, podarene
len nechapem ten..frazeologizmus? (tymto sa ospravedlnujem autorom ,toto je len moj detailisticky monolog) ...ako to,ze sa vravi,ze vsetky cesty vedu do Rima?? a kebyze som 20 km pred Rimom a otocim sa UUPLNE opacnym smerom, tak ta cesta nevedie do Rima? ...prepacte,nechala som sa uniest
a spat k praci-pekne pisane
len nechapem ten..frazeologizmus? (tymto sa ospravedlnujem autorom ,toto je len moj detailisticky monolog) ...ako to,ze sa vravi,ze vsetky cesty vedu do Rima?? a kebyze som 20 km pred Rimom a otocim sa UUPLNE opacnym smerom, tak ta cesta nevedie do Rima? ...prepacte,nechala som sa uniest
a spat k praci-pekne pisane
Napíš svoj komentár