Na svojej ceste neomylné
Vedia kde skončí ich dlhá púť
V daždi stáť – dostala som chuť
Kvapky sa už tváre dotýkajú
Cítim ako chladia
Kútiky mojich pier do úsmevu ladia
Asi som tá, ktorú potrebujú
Postupne pokryjú celé moje telo
Tancovať s nimi sa mi zachcelo
Jemne šteklia, po tele blúdia,
Myslím, že sa ku mne túlia
Možno tiež len pocítiť chcú
Lásku, nehu hľadajú
Nechám, nech so mnou sa hrajú
Priateľku vo mne majú
Báseň
Komentuj
6 komentov k blogu
1
weeprose
14. 5.mája 2009 18:10
uplne sa stotoznujem s tym, co si napisala najprv som mala z dnesneho dazda taky neprijemny pocit, ale potom, ked som sla von a prechadzala som sa, tak sa mi to celkom zapacilo, az na to, ze som vypadala ako zmoknute kura, no teda vyzerala som ako zmoknuta Janka
2
dazd ci nedazd to je otazka..
ten dnesny bol dazd stastia.. konecne som pocul veci, ktore som pocut chcel.. zacalo to rano, a potom cely den
ten dnesny bol dazd stastia.. konecne som pocul veci, ktore som pocut chcel.. zacalo to rano, a potom cely den
3
Tak nakoniec som predsa len rád že pršalo, aspoň vznikla táto super básnička!! Dnes by mohla byť pre istotu búrka??
4
az na tu jednu chybicku co sa mi tam nepozdava by som ti dal 5 ale nejde mi hlasovanie , tak prepac
6
mile minule som tak isla v dazdi a v kratkom rukave,s usmevom na tvari,moknuca, a okoloiduci sa na mna len nepochopene divali...kolko ludi nevie,ake je oslobodzujuce chodit v dazdi 5*!
Napíš svoj komentár