Možno by to chcelo zmenu..

vlastný výzor dôležitejší je
ako to, prečo srdce človeka bije.
duša v úzkosti sa zmieta,
a láska nevedno kde lieta.

zaujíma nás iba vlastné blaho.
len, aby nás nevyšlo draho,
niekto o pomoc nás žiada,
radšej nebyť ako chytiť hada.

ruka prosebne sa k nám vystiera,
pohŕdavo sledujeme rytiera,
ktorý mal v sebe toľko bezočivosti,
že dotkol sa našej ješitnosti.

hladný človek kúsok chleba si pýta,
nám však každý euro cent chýba.
nezmyseľne pachtíme po veciach zbytočných
miesto hľadania hodnôt skutočných.

blízkym vravíme ako ich milujeme
napriek tomu najviac im ubližujeme.
možno by to chcelo vlastné ego odhodiť
život druhým aspoň o čosi spríjemniť.

je naozaj tak ťažké ráno s úsmevom pozdraviť,
a zamračaný deň druhému rozjasniť?
je ťažké zriecť sa vlastnej pohodlnosti
a darovať tak niekomu pocit blaženosti?

 Je to možné?

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu