smutný a občas akoby hluchý
on je však taký, akým si ho spravíme my.
môžeme cez čierne mraky na neho pozerať
niektorí cez ružové okuliare svet sledovať
život prináša rany,
nad naše hlavy čierne vrany.
môžeme sa medzi nimi stratiť
a z tohto svetu sa vytratiť
avšak...
môžeme vnímať svet z lepšej stránky
a nekopať loptu do vlastnej bránky
netreba vo všetkom len to zlé vidieť
a občas dobrým skutkom treba prispieť
veď na svete nie sme sami
i keď sú tu samé klamy
aj po búrke slnko vyjde
usmej sa, veď ti to ide !
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
1
ambracierna
16. 4.apríla 2009 21:02
len keby je take jednoduche sa usmievať stale..
Napíš svoj komentár