Snáď najfarebnejším z ročných období je jeseň. Príroda okolo nás sa mení, stráca svojú svižu tvár a meni ju za tvár podobnú starému človeku.

Všetko akosi trvá dlhšie a zároveň kratšie. Rozvidnieva sa len veľmi pomaly a keď sa už tak stane privíta nás hmla, ktorá pohltí všetko čo sa jej poství do cesty. Tráva je poznačená rosou, vyzerá akoby preplakala celú noc.

Stromy sa menia na paletu teplých farieb ich umelecke diela, listy, pomaly vznešene s občasnými piruetami pripomínajúcich farebných tanečníkov pomaly dopadajú na zem. Po medzi ne sa na dlhých bielych vlasoch prevážajú pavúčiky pripomínajúc turistov kdesi na exkurzii.
Zvieratká sa pomaly chystajú na zimný spánok a niektoré odlietajú do teplých krajín na dlhšiu dovolenku.

Obloha sa mení býva často tmavá akoby ju niekto pomalovaľ čiernym uhlíkom. Slniečko sa stáva chladnejším samo sa zabalilo do šálu...A vetrík?.. ten štípe viac ako tie najjdevatejšie hady. Jeseň je koncom a zároveň začiatkom. Je koncom krásneho, teplého leta a začiatkom školy pre študentov. Pre malé deti je však obdobím púštania šarkanov ale to len do tej chvíle kym ich neuštipne prvá snehová vločka. Vtedy tu už máme zimu...

 Blog
Komentuj
 fotka
kagome  28. 10. 2007 23:15
nice :o)
Napíš svoj komentár