V Banskej Bystrici žil raz dedko s babkou. Mali dom s veľkou záhradou. Raz podvečer sa prechádzali po pešej zóne Námestia SNP a našli na zemi 20 centov.„Čo s nimi dedko? Ideme si kúpiť zmrzlinu? " pýta sa babka dedka.
„Nie, kúpime si vajce. Obyčajné čerstvé vajíčko, " odpovedá dedko babke.
„Na čo nám už je len také vajce. A k tomu jedno. Nepoviem, keby ich bolo aspoň šesť. Upiekla by som koláč alebo by sme si spravili praženicu.
Ale jedno..." „Dedko, povedz na čo ti je jedno vajce? " hundrala zvedavá babka.„Uvidíš! " odpovedal dedko.A nazaj babka sa nestačila čudovať.
Keď prišli domov aj s kúpenským vajíčkom, dali vajíčko pod slamu.
Onedlho sa z vajíčka vyliahlo kuriatko. Neskôr kuriatko dospelo na
veľkú hnedú sliepku. Táto sliepka každý druhý deň zniesla vajíčko.
Keď jej išla babka sypať zrno, vždy jej sliepočka klokla. Nazvali ju Klokankou.
Klokanka bola taká usilovná sliepka, že vajíčka čo naniesla, mohli babka
s dedkom aj predávať. Za utŕžené peniaze si kúpili kohúta Kika, aby Klokanke bolo veselšie.O dva mesiace sa z Klokanky stala dobrá kvočka - mamička, ktorá vysedela päť malých žltých kuriatok.
A tak to išlo rok čo rok. O štyri roky mali babka s dedkom poriadnú slepačiu farmu.Sliepky nielen jedli ale aj predávali. Vajcia nielen jedli ale aj predávali. Jeden deň mali toľko peňazí až si prenajali obchod.
Vajcia už nepredávali ale babka z nich a ostatných surovín piecť sladké aj slané dobroty, ktoré predávala v obchode a dedko sa zatiaľ staral o farmu.
Nakoniec keď už boli obidvaja veľmi starí obchod aj farmu predali a išli obidvaja do dôchodku a žili si v bohatstve až do smrti.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.