Počítam dni . ( Možno deň druhý .)

... Práve som prišiel domom . Rozhliadnem sa po mojom síce malom , ale pre mňa útulnom byte . Je plný vecí a aj tak je prázdny . Hneď pri dverách ma zvíta môj jediný spoločník , môj pes Mia . prezlečiem sa a pôjdem do práce ...

... Po ceste z práce pomaly idem po ulici , veď načo sa budem aj ponáhľať? A zrazu už skoro pred bytovkou stretnem kamaráta . Dlho sme sa nevideli , ale aj tak sa divím , že aj keď sa poznáme od prvej triedy na základke si stále rozumieme .
- čau Zdeno ! čo ako žiješ? Už skoro dva týždne som ťa nevidel . Kedy pôjdeme zasa niekam zakaliť?
- - Oh ahoj .. Starec ... Neviem . Nemám teras úplne super obdobie .
Nenechal sa odbiť :
- Takže dnes o pol siedmej ťa čakám na zvyčajnom mieste , nepotrepem sa do baru snáď sám .
- Vieš čo Andrej ... Ani som nestihol dopovedať :
- Zdeno ! Nemôžeš sa do smrti len každý deň ožierať , večer sa s niakou kurvou vyspať a stále dookola . Toto nie je môj najlepší kamarát . Spamätaj sa !
- Dobre ... Ale len dnes !
- Nie len dnes . V stredu som ti vybavil rande .
- Čo ? Nie ...
- Ale .. Nerieš dobre? Keď sa ti to dievča nebude páčiť , urob to ako vždy . Mne je to jedno .
- Dobre teda . Ešte , že ťa mám .
Podali sme si ruky a ja som utekal domov prichystať sa na večer . Veď , čo keď stretnem náhodou dnes večer tú krásnu , červenovlasú dievku .

Bože! Čo si to nahováram ?! Nestretnem . Nemôžem . Ale chcem ...

Už sedím s Andrejom na svojom bežne mieste , pri barovom pulte , ale cítim sa predsa len inak .
Som tu so svojím najlepším kamarátom , ktorý sa mi evidentne snaží dať život zasa dokopy . Už do seba nehádžem , len ďalšie a ďalšie panáky , ale pomaly , malými dúškami si vychutnávam pivo , našu zaujímavo – nezaujímavú konverzáciu a nepočúvateľnú hudbu ktorá tu vždy hrá .

Rozhliadam sa po sále plnej tancujúci ľudí a zrazu ju zahliadnem . Nevedel by som ju prehliadnuť . Pozrela na mňa a ...

(Poračovanie možno nabudúce )

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu