Tak mi dopraj a povedz , že aj tu je pekne.

Nie sme vtipní ani zabavní , bude tu veľa "a" a nemám v
pláne spomenúť ani hnusnú farbistú tetu. Ť.
Občas obsah rôznych ľudí ... Nie. Bolo , je a bude skoro. Skoro skutočné. Možno skutočné a možno neskutočné.

Možno by to mohlo začať dialógom. Napríklad medzi nami.
"Prečo si ma ešte nikdy neoslovila mojím menom?"
"Ja si myslím , že som to uričte niekedy urobila. Ved sa pozri , aj teraz to skoro robím."
Vydal nejaký zvuk medzi smiechom a nárazom airbagu do niekoho ksichtu , prehabol si už dávno ostrihané vlasy a dalej sledoval cestu.
"Skoro som sa posral než som sem prišiel."
"Mal si sa vysrať doma."

Kludne asi nebude žiadne slovo.
Išli sme do krčmy ktorú vybral on. Vraj tam chodil vždy , ked sa mu prestali páčiť veľké medzeri. Tu sa to napravilo.
"Veľké čierne pivo a borovičku."
"Tiež."
Stáli sme pri bare. STÁLI! Asi budeme naozaj sprostí. Bolo tam 12 stolov. To mi chcel povedať už 12. apríla , lebo si na to iba tak spomenul.
V jednej ruke držal borovičku , v druhej pivo a nadával , že mám dve ruky tak prečo mám pivo položené na zemi.
"Určite sa tam vysrala lastovička." S úsmevom mi povedal a oblizol okraj pohára s borovičkou. Vždy to robí. Mne sa to páči.
"Mám rada lastovičky."
"Aj lastovičie hovná?" Smial sa.
"Nesmej sa." Nadzvihol obočie , ja som vypila borovičku a on mi odniesol pivo k stolu. Mne by nevadilo keby sme stáli. Ja rada stojím a chodím.A jem kečup.
A odpovedám krátkymi vetami a používam veľa a. Aha tak preto!
"Máš mně ráda?"
"Si si vedomí toho , že ked povieš niečo také , v takom jazyku a dusíš sa pri tom pivom a smiechom si strašne na zožratie?"
"Zuza , nerozosmievaj ma toľko lebo sa tým pivom fakt udusím. Kto potom dopije dalšie pivo ktoré si chystám za približne dve minúty objednať?"
"Prepáč."
Oblial ma tou borovičkou , ktorú oblizol. V priebehu večera aj vodkou a ked si prisadol vedľa mňa aj daľšou vodkou a daľším čiernym pivom.
Tancovali sme na antidepresivní rybičku a smial sa môjmu a svojmu kolenu. Vraj nikdy nebudú spolu. Prečo by nemohli ?!
Neplatil.
"Zúzáná!"
Šli sme po moste. Iba po "nejakom" moste v Plzni a on hovoril po slovensky. Celú dobu. To , že si to všetko pamätám inak než to bolo je úplne irelevatné.
Mne sa to páči takto. A on si to pamätá rovnako. A priznal , že sa choval ako kretén , ospravedlnil sa , že mi vbehol do sprchy a nazval ma rôznymi
slovami aj neslovami a hovoril mi historky o budúcnosti , ktorá je alebo by bola krásna.
"č. Nesiem ťa , stačí?"
"Si na šrot , vieš to?" Ked dopovedal toto , začal si spievať niečo o pionieroch a hovoril , že aj on bol. Potom sa mi ospravedlnil aj za to , že mi hovoril
o veciach ktoré sa nestali.
"Vieš to?" No ja ti neviem. Prvý krát som to vedela. Ale predsa sa nepriznám! Som nejaký chlap! Tak nie ...
"Máš krásne pocity ..."
Lád´a stál pri okne a pozeral sa hore. Vraj nemá rád , ked niekto po ním fajčí lebo mu to naráža do brady.
Jemu sme sa ospravedlnili obaja za to , že sme sa mu smiali.
"Přátelé. Je hezké , že se máte rádi ale neměli by ste si jít lehnout?"
Podľa Dana sa mu nepáčili všetko vône ktoré sa z nás valili cez celý jednoizbový byt. Podľa mňa to bolo tým , že som ležala vonku na tráve a Dan vedľa mňa
počas toho ako pršalo. A boli blesky. A hromy. Jemu sa to páčilo. Mne tiež.
Nešli sme si lahnúť. On išiel do sprchy , ja potom tiež , on tam prišiel za mnou , vraj niečo zložil a mám si nechať otvorené dvere nech to počujem.
Počula som.

(A inak to proste povedať nešlo. A možno to aj pokračuje ale nie je to isté. Lebo do Prahy je to 320 kilometrov z Bratislavy a do Plzne ešte dalej. Takže neurčité spomienky sú odtialto daleko.)

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu