...čakať na nič, len malá nádej vo mne žila, ktorá mi dodávala chuť to všetko znášať, že raz to príde, predsa len príde, aj keď celý svet sa mi vysmieval do tváre, vraj "naivná"...áno pripúšťam, no nie je krásne žiť s aj keď len malinkou vierou?
Klamala som samú seba, verila som v nereálne,chcela som asi príliš veľa od človeka, od ktorého sa nedala čakať ani štvrtina z toho. Všetko zlé čo sa prihodilo, som vyčítala sebe, chyby som hľadala v sebe..áno mám chyby..a nie jednu, ale toto asi nebolo len vo mne.
Mala som zatvorené oči, nevnímala som svet taký aký skutočne je..nechcela som. Lietala som, ale onedlho ma zrazil veľkou silou na zem. Tažko bol vstávať,ale ja som sa opäť pokúšala vzlietnuť.
Toľko šancí som mu na dlani ponúkala a on ich bez výčitiek zneužíval, ale nie som nevyčerpateľná studňa a každý pohár raz pretečie...
...prehnal to a ono to tak bolí...tak zviera...ten pocit znechutenosti je neprekonateľný...
Prečo som ho mala tak neskutočne rada? Prečo som verila jeho klamstvám? Prečo som dúfala, že si to uvedomí? Prečo som nevidela, ako to skutočne je?
...koho som ja vlasne nosila v srdci?jeho alebo zidealizovanu predstavu o ňom?
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
enjoy
2. 12.decembra 2007 00:14
pises o falosnej laske? citit to z toho
2
Nemohla si za to..amas pravdu ze chyba nebola v tebe...obcas sa staci len porozpravat sclovekom ktoremu veris
3
skoda ze to tak je ale aj taketo veci sa v zivote stavaju a vzdy to boli:/
Napíš svoj komentár