"Veľakrát v živote som bola zaľúbená, možno aj zamilovaná, ale nič čo bolo predtým sa nedá porovnať s tým čo cítím k Tebe. Ty si pre mňa ten na ktorého som čakala celý život, milujem na tebe absolútne všetko. To ako sa tváriš keď si vymýšlaš, úsmev, pery, hlas, oči úplne všetko... Som tvoja telom, dušou a celým srdcom. A nie sú to len slová, nikdy som nič také necítila..."
Mne sa podarilo o takúto lásku prísť, či na nejaký čas alebo navždy to netuším, ale dúfam, že len na nejaký čas. Nerozumiem prečo ľudia utekajú od tých, ktorých milujú. Boja sa sily lásky alebo toho, že stratia svoju slobodu? Predsa nič také nehrozí. A ešte keď k tomuto nie je ani dôvod, problém nebol taký, aby sa to riešilo takto. Sama tomu nerozumiem, a nemám sa na to ani koho spýtať.
Keď prídete o veľkú lásku neprídete tým len o človeka, s ktorým chodíte/s ktorým sa milujete, ale aj o najlepšieho priateľa. O človeka s ktorým sa delíte o všetko vo vašom živote, o ktorom viete, že je tu pre vás, je to vaša záchrana, útecha, šťastie. Bez môjho šťastia sa cítim prázdna. Možno je to klišé a neschopnosť, ale je to ako keby mi niekto zobral srdce dušu. Ostala som prázdna schránka, ktorá len prežíva a čaká, či sa jej vráti to čo tak milovala a stále miluje.
Nikomu neželám zažiť tento pocit. Chráňte svoju lásku, toho koho milujete a nenechajte ho odísť. Je to predsa tá najdôležitejšia osoba. Ja budem dúfať, že čas nás dá znova dokopy... A dúfam, že Vy nestratíte nikdy takúto svoju lásku...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár