Kto mal niekedy takéto myšlienky na smrť tak to pochopí. A niektorý ma len odsúdia ako väčšina ľudí. Všetko patrí k životu.. Aj život aj smrť. Aj tá hnusná depresia, ktorá ľudí doháňa k nepochopiteľným činom.
Stále v sebe živím nádej, aj keď už pomaly zomiera, že sa raz všetko vráti späť a ja znova budem šťastná s človekom, ktorého milujem. Keď sa vzdám nádej stratím úplne všetko aj seba aj dôvod žiť. Je dobré v sebe živiť nádej, možno falošnú, ale nádej v to že sa všetko raz splní podľa vašich predstáv a snov??
Viem, že toto asi trápi veľa ľudí a je to úplne bežné trápenie. Ale aj tak nepoznám odpoveď na to čo s tým mám spraviť. Ako žiť ďalej bez toho, aby sme mali pocit straty, prázdna a nepotrebnosti? Motám sa v bludnom kruhu. Som ako auto, ktoré chodí stále dookola po kruhom objazde a čaká kedy sa znova otvoria dvere čo sa pred ním zavreli, že cesta von, po ktorej tak túži sa znovu preňho stane reálnou.
Tak čo teda? Byť či nebyť??
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár