Toto je môj životný príbeh. Príbeh v ktorom bude veľa psychológie , filozofie a možno aj čistej pravdy. Mám potrebu sa s vami podeliť o moju myseľ , charakter , jednoducho o mňa celého  

Narodil som sa za čias komunizmu ako jedináčik vo Zvolene. Ale kým som začal vnímať vôbec svet tak prišli aj roky 90. Prvé slovo ktoré som povedal bolo havo.Mama sa často hrávala na psa Z jasiel si pamätám že som dostal pásku na ústa - asi. Mal som takú oranžovú tatrovečku v ktorej som si vozil piškóty

Najťažšie slová na svete boli parašušista a terevízoľ. Bál som sa Morlora a azda aj kameňodruža ( aspoň tak som ho volal )  V byte sme mali bicie preto že otec nacvičoval zo svojou skupinou rovno v obývačke. Ked sme sa ponáhľali na autobus schmatol ma pod pazuchu ako aktovku a utekal. Alebo má hodil do takej veľkej tašky zavesil na riaditka babety a šiel. Vraj som nebol urevaný. 

Na začiatok len takto máličko. Nabudúce navštívime škôlku. 

 Skutočný príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár