Vidím muža. Sedí, je ako bez života. Striedajú sa východy a západy slnka, dážď a sneh a na jeho tvári sa nič nemenilo. Zrazu som zazrel malý slaný kúsok jeho duše kotúľať sa po jeho líci. Čakal. Nevnímal čas, ani svet. Iba čakal...

Vidím ženu. Stojí a zo všetkých síl drží štít. Veľký a bezpečný. Stojí a odoláva všetkému. Je ako skala. Pevná a nedobytná... Nemá tvár, nemá kde ukázať city, myšlienky.

Kedysi sa chlap snažil dostať cez ten štít. Byť jej štítom on. Po tom jedinom túžil. Zrazu prestal. Sadol si. Uvedomil si, že to nemá význam. Vždy šiel hlavou proti múru. Myslel si, že tak dosiahne svoje. No teraz nie. Bude čakať, až žena sama odloží štít. Bude to trvať dlho. Bude to ťažké... Je to však jediné riešenie.

Už nevníma čas, ani svet. Iba čaká, kým bude jej pikovým kráľom...

 Vyznanie
Komentuj

8 komentov k blogu

1 
fotka
eliza707  13. 3. 2008 20:38
krasne si to napisal....keby si to precitala,mozno by ten stit odhodila...
2 
fotka
killka  13. 3. 2008 20:44
a mozno ziadny stit nie je... len nie je srdcova kralovna...
3 
fotka
zuziicka  13. 3. 2008 21:04
krasne
4 
fotka
mirusia  13. 3. 2008 21:20
pekne...
5 
fotka
akina  15. 3. 2008 16:18
to je fikcia alebo real story?
6 
fotka
tazkypavuk  15. 3. 2008 22:00
toto sa ti fakt podaril ...ma to dostal
7 
fotka
mliecakkorova  24. 3. 2008 22:13
waaaaw, úžasné!
8 
fotka
zalaskovany  24. 4. 2008 17:44
toto mi strasne pripomenulo mna...je to fakt pekne..ja tiez sedim a cakam
Napíš svoj komentár