Hlboka tmu vyplnala len husta hmla vznasajuca sa ponad pahorky zozltnutej travy, nedotknuty les oproti doplna zvlastnu, nordicku panoramu... v dialave sa objavia siluety obrnenych muzov, kyris rymskych legionarov a na stitoch farby IV. legie generala Lucia Tulla, postupuju pomaly ale iste, v surovych vyrazoch tvare vydiet vrazednu odhodlanost, len ocelova disciplina brani aby nedockavy muzi nerozbyli formaciu a neurobili krvavy vypad vpred, chut po pomste im dodava neuveritelnu silu a odvahu. Mur z velkych hranatych stitov, vlajky a standardy vejuce nad nimi vytvarali iluziu obrovckeho draka valiaceho sa vpred... asi sto metrov pred liniou lesa rimania zastavia, ozve sa tenky piskot pistaly, chlapi zacinaju udierat tazkymi kopiami do stitov, obrovsky hluk vyznieva daleko za obzor... no zrazu pocut z lesa strasny rev, akoby tisíc medvedov a s pomedzi porastu vybehne prva vlna barbarov, svetla plet a vlasy, pokryte bahnom a bojovymi farbami, poniektory nesu na hlavach kovove helmy alebo lebky mrtvych zvierat no vacsina z nich ide do boja uplne nahych. Veta co vyznela z generalovych ust „proicio hasta! proicio hasta!“ da signal stovkam rimskych vojakov v prvych liniach, aby odhodili pila (Pilum – tazky ostep) a drzali pozicie, sprska kovovych hrotov dopada na hlavy germanov, no nezastavia, mnohi padnu ale ostatni bezia, sialeni a zaslepeni hnevom nevnimaju strach ani nebezpecenstvo a kazdu chvilu sa vrhnu do radov italskych stitov. Oci synov legie upriamene vpred, determinovani nicit a zabijat, skuseni bojovnici sa nepohnu ani centimeter, kazdy sval na tele vojaka je napaty a pripraveny, zvyknuti na bojove vytrzenie a v momente ked prva barbarska sekera presekne formaciu, zacne to... jedna linia, dve strany, boj o zivot, obrovska jatka, nahi blazni a proti nim past rimskej armady. tela skacuce jedno po druhom, kratke mece sekaju nahu zberbu na kusy, sialenstvo sa pomaly premiena na zufalstvo a divosi ustupuju nazad do lesa, legionari nepocujuc rozkazy velitela, ani zvuky trub a bubnov ktore sa vo vojnovej vrave stracaju, ich prenasleduju dalej, zabehnu asi tristo metrov no v tom si uvedomia ze su obkluceni, sest stoviek rimanov, dva necele manipuly stoja uprostred armady zdivenych bastardov a uz len vycvik, odhodlanie a disciplina ich mozu zachranit, lenze tentokrat protinim nestoji banda zle vycvicenych a dezorganizovanych rolnikov ale stovky hrdlorezov, oblecenych v kozusinach, kazdy jeden sa zda vysoky aspon dva metre a ich strasne zbrane, zahnute bojove kladiva drvia lebky rimanov na kusy. Slucka sa postupne zatahuje a centurion Markus Aurelius si zo zdesenim uvedomi ze ak ihned nedorazi posila, budu zmasakrovani, nevaha a zacina trubit aby dal signal zvysku vojska, po par pokusoch si uvedomi ze to nema vyznam... nikto uz nepride, uz nemozu ustupit ani sa vzdat, barbari nepoznaju zlutovanie, rimania platia za svoje hriechy, vrazdy zien a deti, zotrocenie mnohych kmenov a nespocetnych poprav po celej krajne. Hnev tisicok severanskych bohov a neuveritelna nenavist zenie ruku drziacu toorovo kladivo. Legat legie pada krvavy k zemi a Orol vzneseneho senatu spolu snim, symbol bliziaceho sa padu, o par minut to skonci... Markus sa zufalo, nie, uboho ohana mecom okolo seba, snazi sa drzat nepriatela od tela no uz davno su vsade okolo neho, vo chvili ked sa mu do chrbta zabodla prva kopia padli iluzie, ked donho zabodli druhu, odumreli idealy a ked treti hrot presiel jeho hrdlom, zomrela aj posledna nadej...
Ked dorazili ostatne kohorty, nasli len hromadu zmasakrovanych tiel a germani tam uz tiez davno neboli, bolo po vsetkom...
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
februar
10. 10.októbra 2008 11:12
sakra ma to stve ze v tejto "kapitole", lepsie povedane casti pribehu, chyba poriadna zapletka... povodne som chcel aby to bol fantasy vlozene do cias stareho rima lenze moj vlastny cit pre opis tvrdej reality a strach zeby z toho mohol byt nevkusny, gicovy gulas mi v tom zabranili... a teraz citam a zistujem ze to nieje to co som chcel, nemyslim len tuto cast ale aj dalsie co su uz napisane alebo este len v mojej hlave... sakra
3
tak toto je uplne perfektne hoci to uz neni to co bolo predtym ale je to lepsie malo to dej bolo to super, len tak dalej
Napíš svoj komentár