pred nejakym casom som bol u mojej babky, ked som sedel za stolom a pytala sa ma co si dam, odpovedal som ze nemam hlad, no v jej hlase som citil nieco comu sa neda povedat "nie". nalozila mi cely tanier a ja som to bez slova zjedol. samozrejme to nieje pointa, ide skor o to ze su ludia schopni a neschopni, ona je schopny clovek. cielavedoma a ctiziadostiva, vychovala styroch vysokoskolakov... pravnika, inziniera, politika a zubara. v sedemnastich zbalila vlastneho profesora (mojho deda). je ateista, vzdy dobre naladena a plna energie. akoby vytiahnuta z Eriksonovej teorie o poslednej faze ludskeho vyvoja - mudrosti.

cim to je ze niekto je schopny a niekto nie? je to o zodpovednosti alebo naopak zivotnej skusenosti a nesputanosti? ake mam sance ja v realnom svete? dokedy clovek moze snivat a co z toho bude mat? ...viem ze uz z oblakov nikdy nechcem spadnut, takze by som mal asi prestat lietat.

sedim tu teraz za monitorom pc, o polstvrtej v noci pretoze nemozem zaspat a spominam na posledne mesiace mojho zivota. predtym som nezil, az ked prisla jedina udalost, splnil sa mi moj maly sen. az to ma nakoplo a pomohlo mi uvedomit si chybu, no zda sa ze som sa v tom stratil... neviem co budem o desat rokov, ale ak budem, tak myslim ze budem byvat v kartonovej skatuli (teraz sa z toho smejem, ale "nikdy nehovor nikdy")

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár