..Jozef len zasnene sedel, nevnimajuc okolie, uletel daleko do sveta kde sa sny stavaju skutocnostou. Az nahly pad flasky na zem prebudil snilka z hybernacie... "zasa je prazdna" povedal si v duchu, vstal aby doniesol dalsiu, "Borovicka, ach jedina skutocna laska" opakujuc tieto slova mnohokrat za sebou, akoby pokus o hypnozu, sa posadil na kreslo. Nezne ako krasnu zenu ju pomaly otvoril, priam eroticke napatie medzi nimi sa dalo krajat, sice len nezivi predmet no dokaze dodat tolko odvahy a sily zit, nikdy nezradi, nikdy neopusti, nikdy nepovie nie... ostychavo si nalieval dalsi pohar, no uvedomil si ze ho nepotrebuje, ze sa v zufalej tuzbe chce dotknut perami tohto zazraku, ruka zmeravela, vahal, v hlave mu kruzili otazky "mozem si to dovolit? nieje to privela?" no vzapati ich zahnal alkoholicky opar co ostal v jeho hlave z predosleho drinku, vzplanula vasen a Jozove vlhke usta sa dotkli jej krehkeho hrdla, pokozka v navale krvi ocervenela a telo sa rozplyvalo od rozkose, az ho to desilo, no nedokazal sa odtrhnut. Jazykom skumal kazdy otvor jej tela, vsakoval biely mok, vychutnaval si kazdu sekundu i ked to pokojne mohla byt aj hodina... clovek v absolutnom vytrzeni nevnima cas ani priestor, len vlastne vnemy, zmyselny pach borovice a pachut chemickeho povlaku na sklennom povrchu zvadzali Jozefa s kazdym dotykom coraz viac. Chlapec nebol nikdy predtym tak stastny, tak vzruseny, nikdy mu nebolo dane ochutnat tento nektar bohov, toto Evyno jablko, vedel ze to co robi nieje spravne, lenze nemohol prestat, nedokazal, nebol tak silny... po nejakej dobe stratil vedomie, upadol do vecneho spanku z ktoreho sa nikdy nezobudil... obcas ho vidam, predava Notabene na namesti v Namestove, nieje sam, su ich tisice, obete vlastneho osudu... duse co pobozkal Hades, prekliate a navzdy poznacene.

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
endre-silentname  6. 10. 2008 14:18
Alkohol sktuočne zabíja... a ľudia, ktorí sa ním nechajú uniesť sú stratené duše.
Napíš svoj komentár