chlapec vstal, podisiel k oknu a pozeral sa na ulicu pred domom, citil ako sa diera v jeho vnutri zvacsuje, kazda sekunda akoby bola vecnost a kazda myslienka ten najhorsi nepriatel. Martinovi sa, celkom nahodne, znova vybavi pohlad jeho matky v nemocnici, den predtym ako ho navzdy opustila... a tato tupa bolest len znasobuje jeho pocit ukryvdenia. bojuje s vlastnymi pochybnostiami, citi sa odvrhnuty, sam v tme... bez pomoci a jeho jedinym unikom je dalsia davka. cely svet akoby stal proti nemu, kazde slovo, narazka, urazka... nabera demonicke rozmery a prenasleduje ho ako stvanu zver. a den ked ho Maria opustila, v ten den zomrel kusok z neho, stratil detske idealy a sny ze by niekto, niekedy mohol vyplnit tu dieru co ostala po mame.
na ulicy sa hrali akesi deti, vesele... tak nevinne, chlapec a dievca, chlapcek mohol mat asi 7 a dievca okolo 9 rokov. nesputana detska hravost, uplne ako vtedy, mamka ho pohladila po tvari, dala poslednu pusu na celo. ani vtedy tomu nechapal, nieje si isty ci tomu vobec niekedy pochopi. preco ludia jeden druheho opustaju a zranuju. preco sa z milencov stanu priatelia a z priatelov znami... zasa sa citil ako chudak, znova veril niecomu co nemoze byt skutocne a jedine co chcel bolo aby niekto veril spolu snim. tak casto sa citil opusteny a sam, chcel len ruku co by mu pomohla vstat, ucho co by si ho vypoculo a dlan co by ho viedla... no dostal len dalsiu facku.
Martin tazko vzdychol a posadil sa na kreslo, na stoliku vedla boli rozsypane lieky na spanie, z poslednych sil zodvihol oviazanu ruku a nabral plnu hrst tablietiek. jednu po druhej si ich vkladal do ust, chvilu to trvalo nez sa dostavil oslobodzujuci ucinok, oci sa zavreli a matka podala ruku synovi.
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Bomba.