dom za domom, ulica za ulicou, minuta za minutou... cas a priestor, tak relativne, tak precenovane.

jeden den si tu, drzite sa za ruky a vychutnavas si krasnu chvilu, no dalsi je vsetko prec... niekto sa s tebou tvrdo zahral, mozno si to bol ty sam.

vraj clovek sa uci na vlastnych chybach, ale co ak si kazda chyba vybera svoju dan, vytrha s teba kusok niecoho co sa nikdy nevrati... niekto by to nazval nevinnost, ja tomu hovorim naivita.

nechapes vlastnym pocitom, premyslas a snivas - uz len to dokazes, a pozeras sa ako ti najkrajsie chvile pretekaju pomedzi prsty, no na druhej strane... su momenty ktore stoja zato, su tak nadherne ze tomu sam nedokazes uverit, je ich vsak malo, prilis malo...

viem ze je to cudne, ale verim ze pride den ked bude vsetko ok, problemy sa vyriesia a ja si to vsetko budem moct vychutnat a uz nikdy si nic neodriekat.

 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
simonkaaaa  16. 10. 2008 21:26
verím s tebou...
Napíš svoj komentár