a bez slova tam stojím,
chcieť pohnúť svetom,
ďakujem, ale
dvere si otvorím.
Potichu sa vidieť prichádzať,
mysliac si svoje aj tak sa mýlime,
obdivovať krásu,
po víne. (povinne?)
Spoznať svet
však krajších miest niet,
aj tak verím viac snom,
s posledných viet.
Klamať si do očí,
miznúť s úsmevom,
kto prvý skočí?
nekončím.
Na konci sa rozpadnúť
na malé kocky,
zmiznúť tak v priestore,
ľudskej hračky.
Možno som ako ty,
a v kráse hmly,
kde nahé víly dokola,
a trpezlivo hľadať chuť pokoja.
Klamstvá zožeriem,
ale klamať nebudem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár