Filipkoo
29. 6.júna 2010 23:25
Urob si pocit z tohto blogu taký, aký chceš, nie taký, aký by mal byť
Prišiel som na to tajomstvo... Vždy som mal problém, odpovedať niekomu na otázku "ako sa máš?". Nikdy som si nebol istý, či dobre preto, že žijem šťastne a zdravo, alebo zle preto, že som skľúčený, zbitý a sám... Tak som si raz zrobil mini šablónu, ako zistím, ako sa mám. Vďaka nej, som vedel povedať či sa mam zle, alebo "jak stále"... čo mi tiež jemne vadilo, začal som premýšľať, ako budem mať dôvod raz povedať že "PECKAAA"
V blogu predtým som spomínal, že výlet alebo akcia vždy dopadne tak ako očakávam. Myslel som, že som nejaký super hrdina, že má inštinkty, aby vedel kde ísť abo neísť. Nechal som to potom tak, depresie som potlačil a povedal som si, že jebem... pôjdem na všetky výlety, na ktoré sa dá ísť a uvidíme či to dopadne tak dobre ako si myslím, že by to dopadnúť malo.
Prvý výlet bol PECKA! Že škola v prírode, všetci ma zbičovať chcú, všetky zničené vzťahy som viac zničil, aj hubu mi rozbil kamarát... ale nesťažoval som si. Bolo mi divné, koľko vecí som pokazil, a predsa som bol spokojný. Ďalší výlet sme šli do Prahy... nehorázne som sa tešil, cesta vlakom tam ma skoro zabila, tie nadržané dievčatá proste ožerú sa a načo isť spať? Cez zájazd som šiel všade sám, kamarát si vždy našiel nejakého kamaráta, s ktorým všade chodil miesto mňa. Nikoho som nepoznal. Kúpil som si Diarumky v Prahe, nejaké to zipo, žhavič a klobúk. Cesta späť nebola až taká hrozná ako cesta tam, už som vedel ako tie dievčatá trošku upokojiť.
Nič som nespal. Ráno som dorazil, zavolal kamarátovi (čo bol na zájazde už zdrhol het, ta som volal spolužiakovi), šiel ku jeho domu, zapálili si Diarumky a hovoril som zážitky. A hovorím, že bola pecka! Keď rozmýšľam prečo to hovorím, nenachádzam dôvod, ale už viem prečo pecka bola.
Keď sa neteším a správam sa príliš pesimisticky, tak taký výlet bude, lebo taký si ho urobím. Ale keď sa teším, čokoľvek mi to môže prekaziť, vždy so urobím tak, aby to bola sranda, keď nie pre iných, tak aspoň pre mňa. V škole v prírode som zo zábavy povedal niečo čo som nemal, všetkých som naštval, ale ja som sa zabavil. V Prahe som šiel síce všade sám, ale toľká radosť z nových slúchatok, diarumky a klobúk... akoby som na jahody šiel - keby som sa netešil, že bude nuda, že nemám peniaze, že draho je, že blbý kurz v zmenárni - tak nič nekúpim a nie je sranda. Do divadla som jediný oblek zobral, pod sako bordová kravata aby pasovalo k topánkam - všetci ma vysmiali, ale ja som sa pobavil !
Veľa by som písal o tom. Tak to rýchlo skončím - každý výlet alebo akcia, je vždy taká, akú si ju zrobíš. Či už berieš ohľad na ostatných alebo nie, vždy bude taká sranda, akú si ju zrobíš. (Pre múdrych čo by chceli odporovať slovu "vždy" - aj keby že stane sa niečo vážne, že spadne meteorit alebo vybuchne atomovka, sranda bude vždy taká, akú si ju zrobíš! To že ti nebude do smiechu len znamená, že si tu srandu nezrobíš.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ja som si dala tu námahu prečítať si ho a aj keď sa nestotožňujem so všetkým tu napísaným, musím súhlasiť s myšlienkou, že všetko je tak, ako si to zariadime, nie len čo sa týka akcií a výletov..