Majales 2009, ako sa dopija cudzie pivo, ako clovek nemoze miesat 4 alkoholy a ako by clovek nemal skakat z hradieb

Je posledný aprílový deň, a ja sa celý týždeň teším ako malé decko na piatkový majáles. Mám sa síce naučiť prevažnú časť maturitných tém zo slovenčiny, ale čo človek nespraví pre možnosť dobre sa zabaviť ?
Učenie tém som si teda preložil na sobotu.

Moj plán bol jasný. Zoberem deku, vodnú, dáke to víno z domu, nejaké Eurá na pivo a cigarety....to stačí. Kapely čo tam mali hrať až tak nemusím, ale to nieje podstatné. Chcem sa odventilovat po týždni a takáto akcia je na to ako stvorená. S kamarátom (chevro) som dohodnutý na 16:30 šafko. Samozrejme ja ako večne ponáhlajúci človek znova zabudnem sledovať čas, a keď sa uvedomím, mám čo robiť aby som ledva stihol. Narýchlo som sa pobalil, rozlúčil sa s mamou a bežal na električku. Kurník, chýbajú mi cigarety..a je sviatok, všetko bude zavreté. Pumpa je ďaleko, a ja nemám moc času. Posledná nádej je večne otvorený stánok na Obchodnej. Nastúpim na električku, a za 15 minút už spokojne vyťahujem čerstvo zakúpenú Camelku . Bohužial už mám asi 20 minút meškanie. A Chevro sa neozýva. Je mi to divné, tak mu zavolám...na moje potešenie, tiež bude meškať. Aspoň nebudem za kkta . Na šafku som za chvíľu a čakám. Zvoní mi telefón. Je tam kamarát Jenso, že za chvíľu dojde aj on. Fajn, mám dobrú náladu, tak ťahám víno z ruksaku a za bieleho dňa na šafku si začnem pomaly pochlípkávať. Došli chalani, a spoločne sme sa pobrali cez Starý Most na druhú stranu Dunaja. Akurát hrala Knechtová keď sme šli cez most. Chevro dostal dobrý nápad...že kúpiť fľašu . Dalo sa hlasovanie, a namojveru sme sa zhodli na tom že kúpime fľašu. . Takže prvá zástavka bude Aupark...Terno bolo preplnené mladými čo kupovali chlast. Tak isto aj Sad Johnyho Kinga bol plný ožratých skupiniek poležiavajúcich v tieni stromov. Po chvíli sme konečne na nábreží.

Hladáme fajný flek. Blízko pri hajzloch, blízko pri pive a blízko pri pódiu. Po chvílke hladania sme taký našli. Vybalil som deku, víno a usadili sme sa. Stále hrala Knechtová. Vtedy sme sa zhodli na tom že musíme viec piť...tak sme stiahli 1, 5 ku vína. Vytiahli sme pred chvílou kúpenú marhuľu a ja som šiel po pivo zatiaľ. Vrátim sa s pivom, a po chvíli je nám ešte lepšie. Marhuľa však ide ťažko dolu krkom. Dostaneme chuť na vodnú. Vytiahnem ju, no zisťujem že nemám tabak, uhlík a alobal ...Hlavy v smútku, no predsa len sme na niečo došli. V Auparku je rainforest. Tam majú tabaky a uhlíky. Bol som vylosovaný že strážim deku a fľašu, chalani šli kúpiť spomínané veci. Ako tam sám čakám, jemne oťapený , mi padol do očí mladý chalan sediaci kúsok odo mňa. Kývnem na neho fľašou, jasné gesto že ho pozývam. Pochopí, ale vraví že nemože prísť...musí strážiť kabelky. Tak ja schmatnem fľašu a idem za ním. Sadnem si k nemu, predstavíme sa, dám mu moju flašu, on mne dá ríbezlák....a pijeme. Po chvíli sa vrátili jeho holky a pár chalanov s nimi...tak ich vsetkých pozvem na svoju deku. Sedíme na našej deke, a popíjame. Tuším hral HEX. Do piatich minút sa vrátia moji chalani s tabakom a uhlíkmi, absolútne neprekvapení , že kým tam neboli tak som na svoju deku nabalil dalších 10 ľudí. (poznajú ma dosť dlho Ale stále nám chýba alobal. Nakoniec sa našiel kus alobalu po klobáse, tak sme konečne mali všetky komponenty. Pozvaná skupinka vytiahla Tatranský čaj (bola to 72ka, iba som si chlípol). Nálada stúpala geometrickou postupnosťou. Ludia sa obmieňali, prichádzali , odchádzali...a stále s nami popíjali. Došiel chalanisko, že si chce s nami zabafkať. No my sme už nemali alobal. Bohužial...ale chalan bol tak duchaprítomný, že mi dal 5 Eur, nech bežím kúpiť. Tak som bežal do Auparku a kúpil čokoládu...alobal sám o sebe som nenašiel. Vonku už padala tma. Keď som sa vrátil na náš flek, našiel som tam spolužiaka, a zopár cudzích ľudí, vrátane chalaniska čo mi dal 5 Euro....hneď som dostal pivo do ruky. Naložili sme fajku. Bolo super, akurát púštali ohňostroj, z rozhovorov si nepamatám veľa. Moji dvaja chalani tam neboli. Po chvíli sme sa pobalili, rozlúčili, a so spolužiakom som šiel na Nový most. Podgurážení, vonku bolo teplo, pohodička. Po ceste sme dopili zopár pív čo boli chúďatká samé opustené na múrikoch. Prešli sme cez most a došli na šafko. Tam sme sa rozlúčili, a šli svojou cestou...no mne sa domov nechcelo. Pri Tescu ma stopli zelení, vyzliekli ma, a nakoniec ked sa usvedčili že nemám nič zakázané pri sebe, tak ma pustili.

Došiel som na Americké námestie. Tam som čakal na trolejbus smer Hrad, a verte či neverte, sretol som tam Chevra...Nadrbaný, sa potácal smerom domov...tak sme pomenili dáke opilecké info a šiel som. Trolejbus mi nešiel, musel som ísť pešo. Cesta bola dlhá. No konečne som došiel až k parlamentu. A skoro ma jeblo. Hrad zavretý. To nie, povedal som si. Obchádzal som múr až kým som nenašiel také miesto kde sa dá prejsť. MOhlo to byť aj 3 metre, ale opitý človek zvládne všetko...vyliezol som na nádvorie. Prechádzam sám zo sebou spokojný cez tiché nádvorie, počúvam či niekoho nezapočujem. A jeb, ďalšie mreže. A za mrežami skupinka rapperov. Jeden z nich si ma všimol, a začal sa mi posmievať, že som vo vazení ...po spoločnej chvíli, počas ktorej sa preberala technika vyvalenia mreží, aby ma moji fellas vytiahli z lochu, sme skončili pri tom, že musím skočiť z hradieb. Tak vylezem na hradby , dole ešte stáli 2 ja chalani, čo ma chceli točiť, zavesím sa za končeky prstov. Volali na mňa nech to nerobím, no ja som už skákal....pád a šupa. Dobehli ku mňe, podali mi ruku a odišli....nohy sa mi triasli ako sprosté. Tackal som sa ďalej, rapperi mi gratulovali, že som ušiel z basy, no ja som mal iný problém. Trepal som sa hore schodami, a hľadal dáku spriaznenú dušu. Po chvíli hľadania som uvidel skupinku metlákov...dotackal som sa k nim, a sadol som si. Spýtali sa ma čo sa stalo, ja som všetko vyrozprával. Hneď ma ponúkli vínom, cigaretkou a znova mi bolo fajn. Asi hodinu som s nimi strávil, potom že idem domov. Jedno zlaté dievča odtial sa mi ponúklo, že mi pomože zísť dole. Chytila ma okolo pása a s jej pomocou som sa dotrepal na Hodžko. Rozlúčili sme sa, sadol som si a čakal na nočák. V nočáku som stretol zopár známych, ale nepamatám sa o čom sme sa bavili. Pri Figare som z neho vystúpil. Skoro ma drblo keď som si predstavil tú pol hodinovú cestu pod kolibu, a ja ešte takúto nohu. No nič, zatol som zuby a šlapal....ledva som došiel domov, hodil som sa do posteľe, no nie a nie zaspať. Noha ma bolela. Zliezol som do kuchyňe, našiel Heparoid (troška odveci a začal som si natieraľ nohu. Došla mama, kukla na mna, spýtala sa ma čo robím, ja že natieram si nohu Heparoidom, ona že fajn a odišla. Tiež odveci . ľahnem si a dáko zaspím. Ráno sa zobudím, oťapený, ubolený . Chcem vstať z postele, a noha sa mi podlomí...a kurník. Doplazím sa do spálne, a zobudím mamu s otcom. Smrdel som ako starý destilačný prístroj, ešte k tomu som ležal na zemi, nečudoval som sa im, keď na mna kukali ako na blba.

Po krátkej porade a ubezpečovaní ich že to nehrám, ma otec zobral na Kramáre. Rontgen v poriadku, no chrupavky mám popraskané. Zajtra dostanem barle. Super.

Celkovo však hodnotím tento deň ako super deň. Spoznal som veľa ľudí, zabavil som sa, a tá noha....aspoň nieje zlomená

 Skutočný príbeh

4 1 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu