Napíšem niečo o tom, čo chceme a čo nie.
-------------------------------------------------------------------------
Veľakrát človek niečo chce. Teda lepšie povedané, má nejakú predstavu o tom, čo chce. Ja neviem...vysoký, sexi, krásny, s milým úsmevom, dobrý poslucháč, ale aj rozprávač. Niekto, kto ma bude mať rád takú, aká som...a keď budem chcieť skočiť, tak ma nebude prehovárať, ale nebude sa báť skočiť so mnou. To je to, čo chcem ja.
Ale je to skutočne to, čo potrebujem? To, čo mi vloží zmysel do života? Je to naozaj to, čo chcem?
Alebo je to len idylická predstava, ktorú som si vytvorila a o ktorej si myslím, že mi stačí? Čo ak potrebujem niečo úplne iné?
Nikdy nevieme, čo naozaj chceme a potrebujeme, až kým o to neprídeme.
Ale čo ak si nikdy neuvedomíme, že sme o to prišli? Alebo pôjdeme sami proti sebe a podvedome nebudeme chcieť pre pohodlnosť vidieť to pravé orechové, to "must have", lebo to bude príliš komplikované?
Presvedčíme sami seba o tom, že nám to nestačí len preto, lebo sme pohodlní alebo preto, že to úplne nevyhovuje našej predstave.
Čo potom?
Skúsenosť je neprenosná a nededičná. Skúsenosť musíš zažiť a popáliť sa, aby si vedel/a, čo chceš. Asi potrebujem zažiť ten svoj sen, aby som sa prebudila a našla skutočnú lásku.
Alebo som sa možno trafila do svojho ideálu, lebo sa už dostatočne poznám a dostatočne viem, čo chcem.
Ako som hovorila o tej skúsenosti... Ja som ich už mala dosť, takže teoreticky by som mala vedieť, čo chcem. Ale čo niekto, kto skúsenosti nemal?
Aj ja, keď som bola neostrieľaná, tak som si myslela že chcem veselého, hravého chalana, s ktorým bude sranda a že mi stačí, keď ma bude ľúbiť.
Teraz viem, že musí byť iný, aby ma zaujal, že musí mať charizmu, aby som s ním vôbec dokázala vydržať a že musí byť lepší než ja. Viete prečo?
Lebo mám vysoké sebavedomie (a uvedomujem si to a snažím sa ho znížiť, tak ale nie vždy to ide, keď viete o svojich kvalitách , a preto potrebujem niekoho, koho budem obdivovať. Lebo mne nestačí, že ma obdivujú iní. Ja chcem niekoho, pri kom zabudnem na seba a nebudem mať zase ten namyslený pocit, že som lepšia ako on...buď niekoho na mojej úrovni alebo vyššie. Ale rozhodne nie niekoho, kto ma bude podceňovať a vyvyšovať sa nado mňa.
No príliš som sa rozpísala o mne... Ja som len chcela povedať, že nie vždy to, čo si myslíme že chceme, je naozaj to, čo chceme.
Láska si nás nájde sama, ale niekedy treba nechať oči otvorené a počítať aj s nečakaným a pôvodne nechceným, aby sme medzi všetkými tými pozlátkami našli skutočný drahokam.
Skopírované z môjho blogu www.eithne.blog.cz
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár