Doriti!!!
Nič, ale absolútne nič nevychádza podľa mojich predstáv.
Naivita sa šíri ako zápach hniloby všetkými cestičkami.
Obmedzenia. Finančné, rozumové, sociálne, rasové.
Bolestivo sužujú krehké ramená našich duší.
Nebaví.
Nič.
Chatrný most porozumenia sa náporom starostí rozpadáva priamo pred očami.
Bolí.
Ako v okovách.
Tak sa cíti moja mladícka nerozvážnosť.
Zbaliť sa, bez pozdravu odísť. Nebola by to zbabelosť?!
Bola.
Každý má svoje chyby.
Chcem byť zbabelá.
Aj napriek dôsledkom.
Alebo práve kvôli nim.
Odísť!
Zbabelo zutekať s batôžkom emócií.
Nechcieť sa obzrieť.
Odolať pokušeniam.
Zotrvať, no netrpieť.
Snáď.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár