Tak nech sa páči:
Som si istá, že sa to stáva aj vám. Ráno čo ráno sa snažíte vstať včas a predovšetkým humánne pripraviť sa na deň, ktorý vás čaká. Rutina. Mojim, denne zneužívaným dopravným prostriedkom sa stal autobus. Nevravím že dobrovoľne, ale predsa len stal. Ak by som prežila ráno bez preventívneho behu na autobus, asi by som od vyvedenia z rovnováhy nebola schopná fungovať celý deň. A skoro by som zabudla na počasie, ktoré takmer nikdy nespolupracuje. Večer poctivo sledujem predpoveď počasia, ktorá sa samozrejme od skutočnosti líši v obrovských dávkach.
Predstavme si, že predpovedi televíznych hlásateľov uverím natoľko, že si ráno, ako nič netušiaci divák nasadím na oči slnečné okuliare a s naivným úsmevom na perách vykročím do sľubne sa črtajúceho slnečného dňa. V tom prípade môj plamienok optimizmu sfúkne studený vietor s elánom naháňajúci tie čierne mračiská po oblohe. Na poctivo leštené sklá okuliarov m začnú dopadať kvapky dažďa veľkosťou pripomínajúce vlašské orechy. Nedostatočne málo omráčená nevľúdnym počasím si dookola opakujem, že to nič nie je, veď cez deň sa vyjasní, ja to zvládnem, predsa jarný dážď ma nedokáže zraziť na kolená.S odhodlaním vyťahujem z tašky malý skladací dáždnik. V momente sa pod náporom vetra mení na satelit chytajúci signál materskej lode. Zo sukne si oprášim neviditeľné smietky a prinútená zvyšujúcou sa intenzitou dažďa zrýchlim chôdzu na osobné maximum.
Naštrbená dávka odvahy spľasne ako balónik s plynom v okamihu, keď si uvedomím, že do prichádzajúceho vozidla mestskej hromadnej dopravy by sa nezmestil ani cestujúci navyše. Prípadné štedré dávky dažďovej vody pristávajúce na mne od okoloidúcich áut hádam ani nestoja za zmienku. ,,Dobre, vzdávam sa.“ Zahundrem si zničene popod nos a zisťujem čas príchodu ďalšieho Pekelného stroja. Škaredé myšlienky nestíham formulovať, pretože práve prichádza. Hoci v ňom nie je o nič viac miesta ako v predchádzajúcom, ale poháňaná predstavou tepla a sucha sa votriem medzi skromný priestor medzi dverami a zvyškom spolucestujúcich spôsobom nie práve vhodným pre slušne vychovanú mladú dámu. Pri všetkej úcte, ale je mi to celkom jedno! Niekoľko ospravedlňujúcich úsmevov a môžeme vyraziť. Víťazný pocit sa vo mne ani nestihne usadiť a už vyhráva nervózne ja. Zo všetkých strán na mňa kvapká voda. Poskladané, neprirodzene deformované dáždniky? Cestujúci mokrí od dažďa na približne rovnakej duševnej úrovni? Príručná batožina v drvivej väčšine pripomínajúca obrovské kuse mokrých vechťov? To všetko ohrozuje predovšetkým mňa, ako si stihnem všimnúť.
S kúpou cestovného lístka získavam bonusový balíček s podrobným prehľadom vírusových ochorení, ktorými trpia snáď všetci. Ale to mi, aj napriek kritickej situácii vadí najmenej. Viac ma zaťažuje zmenšujúca sa rýchlosť prostriedku, ktorý ma mal bezpečne odviezť do školy. Prípadný príchod včas do tejto inštitúcie odkladám do najtajnejšieho zákutia mojej mysle, lebo je úplne prekazený hustou premávkou. Niečo mi našepkáva, že moja s pôvodným amatérskym odhadom trvajúca necelých 10 minút sa pretiahne na dobu, po uplynutí ktorej bude na príchod do školy pomerne neskoro.
A ako sa dá čas strávený v malom priestore strávený s cudzími ľuďmi stráviť? Návody? Nič? Zatiaľ som prišla na jediné. Som schopná len pozorovať a odhadovať spolucestujúcich. Hádať dôvody, pre ktoré boli nútení ráno vyliezť z teplej postele a v daždi sa motať po uliciach sychravého mesta. Na určitý čas sa stávame jedným celkom. Celkom túžiacim po jedinom. Ocitnúť sa čo najrýchlejšie v cieľovej zastávke. Ak by splnenie tejto túžby znamenalo vychýlenie zo zemskej osi, nech! Odhodlanie nám nechýba. Asi to jediné naozaj nie. Stávame sa súdržnými voči odporným kontrolórom cestovných lístkov, nesympatický vodičom, ostatnými cestujúcimi, neprajnému počasiu. Suma sumárom, sme neporaziteľní. Ak sa nám teda do cesty nepostavia kontrolóri neprajní vodiči alebo pokazené počasie.
Ale aj napriek týmto negatívnym faktom som zástancom názoru, že čaro mestskej dopravy je neopakovateľné. Kde inde by ste mohli bez ostychu načrieť z mestského koloritu? Odporúčam všetkými desiatimi. Ale nenastupujte do toho môjho! Lebo hodnotiacemu oku znudenej cestovateľky sa nevyhne nikto. Vás nevynímajúc!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár