-,,No a?! Už ma to netrápi. Snáď si nemyslíš, že sa jej budem donekonečna vnucovať. ” už týždeň ju nevidel. Cíti sa ako masochista... Nie, nie, cíti sa ako drogovo závislý, ktorému nechcú dať životne dôležitú dávku. Predstavuje si ladné krivky jej dokonalého tela, jej úsmev, jej úprimný pohľad, všetky emócie, ktoré sa jej odzrkadľujú v očiach, ako mu šepká jednoduché ,,Milujem Ťa!“... To všetko mu tak strašne chýba.
Musím jej zavolať! –Pomyslí si a blysne pohľadom po mobilnom telefóne. Nie! Nemal by si! Ona nie je hlúpa, neskočí ti na lacné triky. Ju nedostaneš do postele na kyticu ruží a bonboniéru. Chce to plán! Áno, plán a naozaj siahne po mobile. Ale nezavolá JEJ, vytáča číslo najlepšej kamarátky. Vie že ona by mala byť tou poslednou osobou, ktorú by žiadal o pomoc v takejto situácii, ale nedokáže si pomôcť. Soňa je stále tou, ktorá dokáže poradiť. Aj napriek ich poslednej noci, ktorá sa stala dôvodom na rozchod s ŇOU. Ale Džery si nedokáže pomôcť. Soňa je preňho stále neodolateľnou, hoci nič iné okrem sexu by s ňou zažiť nedokázal .Nie je to žena preňho, ženou preňho je Sendy, spamätaj sa!- obozretne mu jeho vždy spiace svedomie prekvapivo napovie dôležitý fakt.
No parádne, zvoní: ,,Ehm, Soňa? Tu Džery. Máš čas? Potreboval by som si s tebou pokecať. ...Dnes? A čo tak o siedmej u Roxany?... Áno, ten bar na bočnej. Okej, o siedmej tam. Díík zlato.“ – tak to by bolo, pomyslí si spokojne a ide si na balkón zapáliť.
Príde skôr. Vždy to tak radšej robil. Psychicky sa pripraviť, premyslieť si priebeh rozhovoru, obhliadnuť atmosféru. Tu by sa to aj dalo. Čašníčky tu ani nie sú, je to tu pomerne dosť vyľudnené, primerane zafajčené prostredie, primerane nízke ceny. Od podnikateľa od vedľajšieho stola si požičia zápalky a zapáli si.
Zbadá ju skôr ak ona jeho. Ladným krokom kľučkuje pomedzi chodcov, volánová sukňa sa jej zvodne krúti okolo opálených nôh na choro vysokých podpätkoch. Ľudia si ju začudovane premeriavajú, obzvlášť u mužského osadenstva svojim vzhľadom vyvoláva začudované nadvihnutie obočia. Šokovať- to bolo vždy niečo pre ňu, uchechtne sa Džery popod nos. Lenže on už je na to pripravený, nebude nútený decentne si odskočiť na wécko, keď si Soňa preloží nohu cez nohu a nenápadne sa dotkne jeho kolena. Nebude sa musieť ovládať, keď jej počas pitia ľadovo vychladenej minerálky kúsok ľadu spadne do výstrihu, nie aj proti tomu je už vyzbrojený. A ak sa aj náhodou vyskytne nejaká chyba v programe, vždy môže v najhoršom zavolať k sebe domov... Soňa nie je tou, ktorá sa hrá na nedostupnú.
Niekoľkými krátkymi krokmi si k nemu prisadne. ,,No čau chlapček!“ zvodne naňho žmurkne namiesto pozdravného bozku. ,,Ako ti môžem pomôcť? Máš 20 minút, mám schôdzku.“ varuje ho už hneď na začiatku. ,,No, ako by som začal. Pamätáš na sobotu?“ Je mu to jasné. Žena, ktorá takto cudne sklopí zrak si to určite pamätá. ,,Takže pamätáš. Vďaka tomu incidentu sa na mňa Sendy vykašľala. A dosť definitívne. To by ani nemal byť až taký problém, keby som ju... nemiloval. A ty mi musíš pomôcť získať ju späť!“ prosebne na ňu pozrel. ,,Hm?“ Videl, že Soňa premýšľa a dúfal, že nepremýšľa, nad tým, čo si oblečie zajtra do práce, ale nad tým ako dostať Sendy späť k nemu. ,,A čo keby... keby... si ju požiadal o ruku? Jasné, viem, je to príliš rozhodujúce, ale myslím, že ak ju naozaj miluješ a stojí ti za to, mal by si to spraviť. Nie je ti dvadsať, Džery, obidvaja to dobre vieme a tiež vieme že my dvaja nemáme žiadnu budúcnosť. Tak neprepáľ užasnú príležitosť usadiť sa.“ Posledné slová zo seba vydýchla, akoby to bolo to posledné, čo dokázala. A on ju poslúchol, bez zbytočných slov jej poďakoval, zaplatil a vybehol z baru akoby mu horelo pod nohami.
Presne vedela, kam beží a čo urobí, bola si stopercentne istá, čo bude v nasledujúcich týždňoch nasledovať a možno neveríte, ale už počas tých sekúnd presne vedela, ako to skončí. Ak by sa tak neponáhľal, všimol by si slzy lesknúce sa v jej očiach, smútok, ktorý jej ich nekompromisne zastrel, všimol by si jej trasúce sa ruky a ak by bol naozaj všímavý, zistil by, že prestala fajčiť a ak by nebol ignorantský hlupák došlo by mu, že je tehotná. A to s kým, to vám už snáď nemusím vysvetľovať...
Džery sa so Sendy do mesiaca oženil a začali stavať dom. Soňa zmizla z ich životov... V inom štáte, v inom meste, v inom byte začala odznova, úplne sama s malým dieťaťom začala budovať to, na čo si niekto iný nenašiel čas...
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
krevetka
2. 2.febuára 2009 10:10
To je dobreee ešte ceeeeeeeeeeeeeeeem
2
Pekný príbeh s prekvapivým koncom, myslím žepráve pre také niečo by simal človek rozmyslieť koho ľúbi a neurobiť hlúposť, ktorú by potom mohol oľutovať teším sa na ďalšie príbehy
Napíš svoj komentár